Európsky parlament dnes vyslovil súhlas so zriadením úradu európskeho prokurátora (EPPO), ktorý bude vyšetrovať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie a v budúcnosti aj cezhraničné teroristickú činnosť.
Vznik úradu je výsledkom takzvanej posilnenej spolupráce dvadsiatky unijných krajín vrátane Slovenska, Českej republiky a ďalších krajín. Zvyšné štáty európskeho bloku sa ale môžu kedykoľvek neskôr pripojiť.
Európska prokuratúra, ktorej zriadenie poslanci odsúhlasili pomerom hlasov 456 (za): 115 (proti): 60 (zdržalo sa hlasovania), by mala priniesť rýchlu výmenu informácií, koordinované policajné vyšetrovanie, rýchle zmrazenie a konfiškáciu majetku a zatknutie podozrivých osôb kdekoľvek v EÚ.
Bude strážiť finančné záujmy EÚ
V súčasnej dobe podvody súvisiace s financiami EÚ vyšetrujú a stíhajú iba orgány jednotlivých členských krajín, ich právomoc je preto obmedzená hranicami daného štátu. Európsky parlament v tlačovej správe uvádza, že finančné podvody stáli európskych daňovníkov v celoúniovom súčte z roku 2015 celkom 637,6 milióna eur.
Nezávislý úrad európskeho prokurátora by tomu mal v budúcnosti zabrániť. "Boj proti poškodzovaniu rozpočtu je nesmierne dôležitý, pretože ide o poškodzovanie samotných daňových poplatníkov," vyhlásila po hlasovaní česká europoslankyňa Michaela Šojdrová k dôvodom, prečo návrh podporila.
Nie všetci poslanci súhlasia
Nie všetci európski zákonodarcovia ale so vznikom európskej prokuratúry súhlasia, jedným z nich je aj jej český kolega Evžen Tošenovský. "Vytvorenie európskeho prokurátora je pre mňa neprijateľné. Sú oblasti, ktoré by mali zostať vo výlučnej kompetencii členských štátov a toto je jedna z nich.
Pokiaľ ide o cezhraničnú dimenziu, je tu priestor pre efektívnejšiu spoluprácu, nie nadriadenosť inštitúcií EÚ. Myslím, že rozumnejšie by bolo finančne a personálne posilniť výborne fungujúci Eurojust (únijnej agentúra pre súdnu spoluprácu)," uviedol Tošenovský.
Zjednotí prácu národných prokurátorov
EPPO bude podľa schváleného návrhu úzko spolupracovať s Agentúrou EÚ pre súdnu spoluprácu (Eurojust) a s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), aby zaistila úspešnejšie stíhanie podvodníkov a efektívnejšie spätné vymáhanie prostriedkov daňových poplatníkov.
"Vďaka Európskej prokuratúre, ktorá zjednotí prácu národných prokurátorov pod strechou jedného európskeho orgánu, sa vyriešia nedostatky nekoordinovaných vnútroštátnych vyšetrovaní zneužívania fondov EÚ. Rozsah právomocí Európskej prokuratúry by sa v blízkej budúcnosti mohol rozšíriť aj na cezhraničné zločiny, akými sú terorizmus a obchodovanie s ľuďmi," uviedla spravodajkyňa tohto nariadenia, talianska europoslankyňa Barbara Materová.
Zatiaľ len rozšírená spolupráca
Štáty EÚ o vzniku úradu, s ktorým sa pôvodne počítalo od roku 2009, rokovali štyri roky. Keď tento rok v apríli členské štáty potvrdili, že sa v plnom počte 28 nedokázali zhodnúť, rozhodlo sa 20 z nich pre zriadenie úradu v režime takzvanej posilnenej spolupráce, ktorý umožňujú unijné zmluvy.
Ide o Belgicko, Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Litvu, Lotyšsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Grécko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Dánsko, Írsko a Británia majú v tejto oblasti dohodnutú výnimku, ostatných päť štátov EÚ sa môže k posilnenej spolupráci pripojiť, ak o to budú mať záujem.
Rozhodnú ministri
Po odobrení tohto návrhu zo strany EP musí nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry schváliť aj Rada EÚ, čiže ministri vnútra a spravodlivosti členských štátov. Tí budú o tejto záležitosti hlasovať na budúci týždeň na zasadnutí v Luxemburgu.
Európska prokuratúra by mohla začať fungovať v rokoch 2020 až 2021. Ústredie EPPO, teda hlavný európsky prokurátor a prokurátori zo všetkých participujúcich štátov, bude sídliť v Luxemburgu.