Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen sa rozhodol využiť vysoké preferencie vládnych strán a vypísať voľby predčasne na 8. februára, teda o deväť mesiacov skôr. Z dvojstranovej menšinovej vlády (koalície liberálov a konzervatívcov) podporovanej krajne pravicovou Dánskou ľudovou stranou by podľa súčasných prieskumov verejnej mienky mohol urobiť vládu väčšinovú -- zisk 92 kresiel v 179-člennom parlamente. Opozícii by sa ušlo 83 mandátov a o štyroch rozhodujú zástupcovia dánskych autonómnych území Grónska a Faerských ostrovov.
"Máme radosť z pozitívneho trendu v prieskumoch verejnej mienky, nič však nie je isté, kým nie sú zrátane hlasy," reagoval Rasmussen na otázky týkajúce sa kalkulácie s termínom volieb.
Dánska ústava takýto krok premiéra pripúšťa. Šéf vládneho kabinetu môže stanoviť termín volieb kedykoľvek počas svojho štvorročného funkčného obdobia. Pôvodne sa očakávalo, že Rasmussen vyhlási predčasné voľby začiatkom januára. Napokon však svoj úmysel pre katastrofu v južnej Ázii odložil. Osem Dánov prišlo o život a 42 občanov je stále nezvestných. "Budem otvorený a poviem, že by bolo lepšie vyhlásiť predčasné voľby v januári. Každý však nepochybne chápe, že vo svetle hroznej katastrofy v Ázii, by to bolo nevhodné," povedal včera premiér novinárom.
Predčasne vypísal voľby aj predchodca súčasného premiéra Poul Nyrup Rasmussen. Oficiálnym argumentom pre takéto rozhodnutie bol fakt, že štvormesačná kampaň by počas zložitej situácie vo svete po útokoch na USA (september 2001) nebola pre Dánsko dobrá. Predčasnými voľbami vraj chcel tiež poskytnúť novej vláde dostatok času na prípravu dánskeho predsedníctva v Európskej únii v druhej polovici roku 2002. Pravdou však je, že po udalostiach z 11. septembra sa preferencie sociálnych demokratov dočasne zlepšili a on dúfal, že mu Dáni budú v čase medzinárodnej krízy naklonení.
Súčasný premiér Fogh Rasmussen už stihol načrtnúť aj volebný program. Ten obsahuje zvyšovanie počtu pracovných miest a prosperity v krajine, ako aj "značné" investície do školstva, výskumu a vývoja. Ako dodal, Liberálna strana bude pokračovať v prísnej politike v otázke imigrácie a nebude zvyšovať dane.
"Bude to namáhavý boj," povedal včera líder sociálnych demokratov a Rasmussenov súper v nadchádzajúcich voľbách Mogens Lykketoft.
Za pravdu mu dávajú aj analytici. Rozdiely v programoch súperiacich politickáých strán sú v tejto prosperujúcej krajine s vysokými daňami veľmi malé. Dánsko si totiž udržiava zdravý prebytok verejných financií a stabilné finančné trhy.
"Dve veľké strany (liberáli a sociálni demokrati) bojujú o rovnakých voličov," povedal pre agentúru Reuters politický analytik Ralf Pittelkow. "Obaja (Rasmussen a Lykketoft) vedia, že sú potrebné základné sociálne reformy na udržanie súčasného systému, žiaden z nich sa však neodváži začať o tom diskusiu," dodal. Namiesto toho zhodne sľubujú viac peňazí pre školy, rodiny s deťmi, penzistov, ako aj viac pracovných miest. Už toľko nerezonuje v predchádzajúcich voľbách obľúbená téma imigrácie. Počet žiadateľov o azyl sa po nepriateľskej kampani v tejto krajine znížil o 80 percent.