Okrem rokov, ktoré ovplyvnil poveternostný fenomén El Niňo, bude rok 2017 pravdepodobne najteplejším v histórii meteorologických meraní. Na úvod konferencie OSN o zmene klímy, ktorá sa v pondelok začala v nemeckom Bonne, to vyhlásila Svetová meteorologická organizácia (WMO).

WMO tiež uviedla, že tento rok bude po rokoch 2015 a 2016 jedným z troch najteplejších rokov všetkých čias, pričom oba predchádzajúce roky ovplyvnil fenomén El Niňo, ktorý môže prispievať k zvýšeniu teploty ovzdušia. 

WMO ďalej uviedla, že priemerná teplota medzi januárom a septembrom tohto roka bola o pol stupňa Celzia vyššia, ako bol priemer medzi rokmi 1981-2010.

Podľa WMO sa v tomto roku, podobne ako v tých predošlých, nezmenili k lepšiemu ani hlavné ukazovatele klimatickej zmeny, ktorými sú napríklad zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, stúpajúca hladina svetových oceánov či zvyšovanie kyslosti morskej vody. Len koncom októbra v pravidelnom bulletine oznámila, že množstvo oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére bolo rekordne vysoké aj vlani.

Koncentrácia skleníkového plynu, ktorý je považovaný za hlavnú príčinu globálneho otepľovania, pritom podľa WMO v roku 2016 rástla o 50 percent rýchlejšie, než bol jej priemerný ročný nárast v predchádzajúcom desaťročí.

"Porovnateľnú úroveň CO2 zažila Zem naposledy pred tromi až piatimi miliónmi rokov. Na planéte vtedy vládla celkom iná klíma, priemerná teplota bola oproti dnešku o dva až tri stupne Celzia vyššia a hladina svetových morí o desať až 20 metrov vyššia (kvôli topeniu ľadových príkrovov)," uviedla organizácia.

Zjednodušene povedané pritom platí, že čím je týchto "čiernych" čiastočiek CO2 v ovzduší viac, tým viac slnečných lúčov absorbujú a nedovolia im vrátiť sa späť do vesmíru. A tým prispievajú k ohrievaniu ovzdušia planéty. 

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.