Slovinci si dnes zvolia budúcu hlavu štátu. Od rána v druhom kole prezidentských volieb vyberajú medzi existujúcou hlavou štátu Borutom Pahorom a terajším starostom mesta Kamnik Marjanom Šarecom.

Oboch kandidátov vyniesli do rozhodujúceho druhého kola hlasovania výsledky prvého kola volieb, ktoré sa uskutočnilo 22. októbra. Volebné miestnosti by sa mali uzavrieť v 19:00 SEČ a predbežné výsledky sa dajú očakávať okolo 21:00 SEČ.

Pahor takmer vyhral už v prvom kole

Favoritom volieb je bývalý sociálnodemokratický premiér Pahor, ktorý sa usiluje o druhý päťročný mandát. Pahor, ktorému jeho český náprotivok Miloš Zeman 28. októbra udelil Rád bieleho leva za zvlášť vynikajúce zásluhy v prospech Českej republiky, získal v prvom kole prezidentských volieb pred tromi týždňami zhruba 47 percent hlasov, zatiaľ čo bývalý herec a satirik Šarec dokázal osloviť 25 percent voličov.

Prieskumy zverejnené v piatok Pahorovi pripisovali zisk 52 až 56,3 percenta hlasov, ale podľa analytikov je výsledok neistý. "Prieskumy ukazujú, že rozdiel v podpore Pahora a Šareca sa zmenšuje, a preto by som si netrúfla predvídať, kto vyhrá," povedala Meta Rogličová, politická analytička denníka Dnevnik.

Nová osobnosť

Pomerne silná podpora Šarecovi podľa nej ukazuje, že mnoho voličov dúfa v pozitívne zmeny, ktoré by priniesla nová politická osobnosť.

Päťdesiatštyriročný Pahor bol premiérom v rokoch 2008 až 2012, teda v čase, keď Slovinsko postihla najhoršia finančná kríza v jeho histórii.

Kráľ Instagramu

Pahor, bývalý model, je však známy aj ako "kráľ Instagramu" vďaka častému zverejňovanie fotografií, ktoré ho zachytávajú pri výkone funkcie, ale tiež pri najrôznejších športových aktivitách.

Tridsaťdeväťročný Šarec tvrdí, že je nutná zmena politiky, ak sa má ďalej zlepšovať ekonomická situácia a životy Slovincov.

Symbolická funkcia

Hoci úloha prezidenta je v Slovinsku prevažne ceremoniálna, je vrchným veliteľom ozbrojených síl a menuje niektorých významných štátnych funkcionárov, vrátane guvernéra centrálnej banky.

Výrazným rysom volieb bola v prvom kole vedľa pomerne veľkého počtu - deviatich - kandidátov veľmi nízka účasť voličov. K hlasovacím urnám ich prišlo iba 43,57 percenta. To bola doteraz najnižšiu účasť v prezidentských voľbách od získania nezávislosti krajiny.