globalne_loga
StoryEditor

Výrobe oblakov či imitovaniu sopečnej činnosti sa nevyhneme, domnievajú sa vedci

“Či sa nám to páči alebo nie, ku geoinžinierstvu globálnej klímy určite dôjde,” predpokladá výskumník v oblasti energetiky.

Geoinžinierstvom sa v súvislosti s klimatickou zmenou označujú opatrenia, ktoré by pomohli schladiť to, čo ľudstvo dlhodobým vypúšťaním skleníkový plynov do atmosféry zohrialo.

Ide o najrôznejšie technologické opatrenia s účinkom na celú planétu, ktoré by dokázali schladiť atmosféru Zeme a popri zmiernení tých najhorších dopadov zmeny klímy kúpiť ľudstvu čas potrebný k bezproblémovému prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku.

Príkladom geoinžinierstva je imitovanie sopečných výbuchov, ktoré sa médiami prehnalo aj pred niekoľkými dňami v súvislosti s výbuchom indonézskej sopky Agung. Sopky totiž dokážu do atmosféry vypustiť veľké množstvá čiastočiek, ktoré odrážajú slnečné lúče späť do vesmíru. A práve také čiastočky by podľa niektorých mohlo ľudstvo dopraviť do vyšších vrstiev atmosféry aj samo. 

Morálny hazard a nerovné vzťahy medzi Severom a Juhom

Okrem toho, čo v súvislosti s geoinžinierstvom vedci nazývajú morálnym hazardom - uplatnením týchto techník by sa podľa mnohých stratila motivácia vlád k prechodu na bezuhlíkové formy energie ,- môže geoinžinierstvo priniesť aj najrôznejšie neočakávané negatívne dopady.

Tie sa pritom podľa podľa klimatológov budú týkať predovšetkým chudobným krajín, ktoré sú už dnes najviac vystavené dopadom zmeny klímy.

Ide tak o ďalšiu podobu takzvanej klimatickej nespravodlivosti. Už dnes totiž platí, že tí, ktorí za zmenu klímy môžu najmenej alebo vôbec, lebo nikdy neemitovali množstvá emisií, ktoré by k nej reálne prispeli, sú ňou vzhľadom k svojej geografickej polohe paradoxne najviac ohrození.

“Klimatická zodpovednosť” priemyselných krajín je približne desaťkrát väčšia než je zodpovednosť rozvojových krajín. A pri potenciálnych negatívnych dopadoch geoinžinierstva tomu nemusí byť inak.

O rizikách sa nehovorí

Ako podotýkajú odborníci z renomovaného britského think-tanku Overseas Development Institute (ODI), ľudia v dotknutých krajinách o rizikách geoinžinierskych postupov obvykle nevedia.

Účasť rozvojových krajín v globálnej diskusii o využívaní celoplanetárnych technológií, ktoré by mohli zvrátiť zmenu klímy, respektíve dočasne prekryť jej prejavy, bola podľa nich dosiaľ len obmedzená.

Podľa novej správy z dielne ODI mali totiž tieto krajiny iné priority a zároveň nedisponujú dostatočnými vedeckými kapacitami, ktoré by im umožňovali sa téme venovať hlbšie. Na podobný stav pritom vedci upozorňujú už dlhšie.

Popri tom, ako sa svet snaží znižovať svoju závislosť od využívania fosílnych palív dostatočne rýchlo na to, aby sa mu podarilo udržať globálne otepľovanie na relatívne bezpečnej úrovni, niektorí potichu myslia aj na “plán B”.

Viaceré vlády sa totiž nezaoberajú len tým, ako čo najviac urýchliť (či neurýchliť v prípade USA) snahy o okresanie produkcie emisií uhlíka, ale aj o možnosti, ako napríklad “vysať” z atmosféry aj uhlík, ktorý tam už je, prípadne ako odrážať z planéty viac slnečných lúčov späť do vesmírnych diaľav.

“Hoci sa dnes vedú debaty o geoinžinierstve predovšetkým medzi výskumníkmi a mimovládkami, je pravdepodobné, že získa na politickej úrovni viac pozornosti v momente, ako sa dopady klimatickej zmeny ešte zintenzívnia,” hovorí Andrew Scott, jeden z autorov správy a odborník na energetiku v ODI.

Návrhy na ovplyvňovanie klímy sú totiž čoraz častejším predmetom diskusií, spolu s tým, ako vidíme zlyhávať snahy o rýchle znižovanie emisií tak, aby sme udržali globálnu teplotu v súlade s Parížskou dohodou “dostatočne hlboko” pod dvomi stupňami, ideálne však pod 1,5 stupňami Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

Planéta sa však medzičasom oteplila o jeden stupeň a je na ceste k prinajmenšom trojstupňovému otepleniu, pokiaľ teda nepríde k ambicióznejším škrtom, povedali pred niekoľkými dňami na klimatickom samite v nemeckom Bonne predstavitelia OSN.

Od sprejovania aerosólov po tvorbu oblakov

Kritici poukazujú na fakt, že chudobné krajiny - ktoré môžu za použitím pomerne lacných a jednoduchých geoinžinierskych postupov vidieť zníženie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, ktorej čelia viac než rozvinuté krajiny - si nie celkom uvedomujú, že rovnako tak čelia aj vyššiemu riziku nečakaných dôsledkov geoinžinierstva. Pod nimi si môžeme predstaviť napríklad posun vo vzorcoch zrážok.

Napríklad sprejovanie aerosólov do atmosféry s cieľom napodobniť ochladzujúci efekt vulkanických erupcií môže potenciálne oddialiť či posunúť monzúny, od ktorých závisia miliardy Ázijcov, hovorí odborník na geoinžiniering. “Výskum vplyvov týchto postupov je v rozvojových krajinách obmedzený na krajiny so silnou vedeckou a technologickou kapacitou ako je India a Čína,” vysvetľuje pre Thomson Reuters Foundation Scott.

Odborníci sa tiež obávajú, že diskusia o technológiách zameraných na odsávanie uhlíka môže znížiť tlak na rýchle zníženie emisií.

Douglas MacMartin, vedúci výskumník na Cornellovej univerzite v New Yorku, hovorí, že pokiaľ chceme obmedziť globálne otepľovanie, “novinky v oblasti geoinžinierskych technológií by nemali nijako vplývať na fakt, že musíme prudko znížiť naše emisie uhlíka”.

Scott z ODI súhlasil, že už aj dnes môžeme pri potláčaní zmeny klímy spraviť mnohé aj s existujúcimi technológiami. No zároveň skonštatoval, že sa využitiu geoinžinierskych postupov pravdepodobne aj tak nevyhneme.

“Preto by sme mali rozvojové krajiny, ktoré budú čeliť riziku, na tieto riziká, ale aj prospech týchto postupov upozorňovať, a to aj vrátane nepredvídateľných dôsledkov, tak aby mali čo povedať ku globálnej diskusii,” uzavrel Scott.

Môžu to byť totiž práve ony, ktoré sa rozhodnú po týchto postupoch siahnuť...

Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation so súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami. Preklad: Tomáš Horváth.
Preklad vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

01 - Modified: 2024-04-19 09:00:00 - Feat.: - Title: El Niño skončil skôr, rekordné teploty však pokračujú. Čo bude teraz nasledovať a prečo to pre planétu nie je dobrá správa? 02 - Modified: 2024-04-10 13:27:05 - Feat.: - Title: Extrémy sú tu, už niet cesty späť. Marec bol najteplejší v histórii meraní, už ako desiaty mesiac za sebou 03 - Modified: 2024-04-11 12:37:41 - Feat.: - Title: V Indonézií zápasia s rekordne vysokou cenou ryže 04 - Modified: 2024-04-09 13:19:33 - Feat.: - Title: Švajčiarska vláda robí málo proti globálnemu otepľovaniu. Klimatické seniorky uspeli na Štrasburskom súde 05 - Modified: 2024-04-08 12:00:00 - Feat.: - Title: Nebezpečné horúčavy. Nová štúdia prezradila, ako vysoké teploty ovplyvňujú naše pohlavné bunky
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
20. apríl 2024 02:08