Iracké Národné zhromaždenie schválilo na včerajšom zasadaní zloženie nového 36-členného vládneho kabinetu, ktorého návrh predložil v stredu dezignovaný premiér Ibrahím al-Džafárí (zatiaľ aj minister obrany) irackej prezidentskej rade. Irak má tak prvú demokraticky zvolenú vládu za posledných vyše 50 rokov. Z prítomných 185 poslancov hlasovalo za navrhované zloženie 180. Spomedzi 36 ministerských kresiel bude však päť dočasne obsadených úradujúcimi ministrami, kým sa nerozhodne o konečnom šéfovi daných rezortov, uviedol hovorca parlamentu Hadžim al-Hasání. Vicepremiérmi novej vlády sú Ros Núrí Šáwis (zároveň minister energetiky) a Ahmad Šalábí (zároveň minister ropného priemyslu). Ministrom zahraničných vecí zostal Hošjár Zabarí, financie bude spravovať Alí Abdal Amír. Džafárího kabinet by mal byť v úrade do konca roka. Medzinárodné spoločenstvo schválenie novej vlády privítalo. Európska únia vyjadrila nádej, že s novým premiérom bude čoskoro diskutovať o zblížení vzájomných vzťahov.
Debata o islame
Parlamentný triumf šíitských strán podporovaných náboženskými hodnostármi, ktoré hanobil a sledoval režim Saddáma Husajna, však vyvolal politickú debatu o úlohe islamu v novom Iraku. Po 84 rokoch "laického" režimu sa nastupujúci premiér Džafárí nedávno vyslovil pre nemecký týždenník Der Spiegel za islamské právo šaría. Uistil pritom, že uplatňovanie tohto práva nebude také striktné ako v Iráne či Saudskej Arábii.
Jeho strana Hlas islamu podobne ako konkurenčné Najvyššie zhromaždenie islamskej revolúcie v Iraku (SCIRI) neskrývajú túžbu nastoliť islamský štát. Obe formácie strávili mnoho rokov v Iráne.
"Ako moslim žijúci v moslimskej krajine uprostred moslimov chcem, aby sme sa riadili islamom," tvrdí druhý najvýznamnejší muž Hlasu islamu Džavad Malíki. Dodáva však, že ho nechce vnucovať, "len keď to bude vôľa ľudu".
Prieskum zo začiatku roka mu dáva sčasti za pravdu: 48 percent sa domnieva, že náboženstvo musí zohrávať úlohu v riadení štátu, kým 46 percent si želá oddelenie náboženstva od štátu. Ale iba veľmi málo ľudí chce striktné uplatnenie šaríe.
Debatu teraz obmedzuje dočasný ústavný zákon, ktorý označuje islam len za jeden zdroj legislatívy. Laické strany lipnú na tom, aby táto formulácia bola i v konečnej ústave, ktorá má byť schválená v referende na jeseň tohto roku.
Obavy sunnitov a Kurdov
Pre moslimské duchovenstvo a jeho priaznivcov je po rokoch potláčania ich moci dôležité dostať sa na vyššiu úroveň. V nasledujúcich mesiacoch sa náboženské strany znovu pokúsia presadiť svoje predstavy. Budú to však mať ťažké, lebo na prijatie ústavy nestačia len hlasy väčšiny Iračanov. Ústava môže byť aj zamietnutá, ak najmenej v troch z 18 irackých provincií sa dve tretiny vyjadria proti textu. Viaceré oblasti pritom obývajú zväčša sunniti a Kurdi, ktorí sa stavajú proti dôslednému uplatňovaniu šaríe.