Krízový summit - takto charakterizujú médiá nadchádzajúce stretnutie šéfov štátov a vlád členských krajín únie v Bruseli. Ťažko možno predpokladať, s akými výsledkami sa summit napokon skončí. Jedno je isté - atmosféra bude viac než napätá. Rokovať sa bude o budúcnosti európskej ústavy a finančnom rámci na roky 2007 až 2013.
Robte si čo chcete
Napriek tomu, že Francúzi a Holanďania v referendách euroústavu odmietli, väčšina krajín je za pokračovanie ratifikačného procesu. Dokonca aj Francúzi. Podľa prieskumu CSA/France je 63 percent francúzskych voličov za pokračovanie ratifikácie, iba 26 percent si želá, aby sa zastavila. Nová francúzska vláda je však v apelovaní na pokračovanie ratifikácie opatrná. Šéf diplomacie Philippe Douste-Blazy povedal, že "každý štát sa musí rozhodnúť, čo urobí". A "pokorné a skromné" Francúzsko, ktoré povedalo nie, "nebude nikomu dávať lekcie".
Po tom, čo Veľká Británia oznámila odloženie referenda, sa vládam ťažko hľadajú argumenty na pokračovanie ratifikácie. Dánsky minister zahraničia Per Stig Möller považuje zorganizovanie referenda vo svojej krajine v plánovanom termíne 27. septembra za "ťažké". Kým nebude jasné, čo urobí Paríž a Haag, Dánsko referendum nezorganizuje. Švédsky premiér Göran Persson sa zasa vyslovil za zrušenie vopred stanoveného konečného termínu november 2006. Česká republika zatiaľ trvá na zorganizovaní referenda, ale podľa prieskumu denníka MF Dnes euroústavu podporuje len 19 percent voličov, 29 percent ju chce odmietnuť. V Luxembursku je proti ústave 45 percent voličov. V Poľsku tábor zástancov klesol z 54 na 40 percent.
Zabudnite na Turecko
Súčasná kríza v únii bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok minimálne zbrzdenie prijímania ďalších krajín. Týka sa to Bulharska a Rumunska, ktoré s dvadsaťpäťkou už podpísali prístupové zmluvy, i Chorvátska, ktoré zatiaľ márne čaká na otvorenie prístupových rokovaní.
Podľa pôvodného plánu mala EÚ začať 3. októbra rokovania aj s Tureckom, čo sa teraz zdá nemožné. K veľkým lobistom za Turecko patrí francúzsky prezident Jacques Chirac. Jeho pozícia je však po neúspešnom referende oslabená, a tak sa vo Francúzsku dostávajú do popredia iné názory. "Na jednej strane je rešpekt k daným záväzkom, na druhej strane je nová situácia. Treba brať do úvahy to, čo hovoria ľudia," vyhlásil minister zahraničia Douste-Blazy. Proti Chiracovej protureckej línii sa postavil aj šéf vládnej strany UMP Nicolas Sarkozy. "Je rozumné otvoriť rokovania s Tureckom, keď ide o veľký národ Malej Ázie, a nie Európy?," citoval Sarkozyho denník Le Figaro.
Za krízu môže globalizácia
Podľa komisára Güntera Verheugena za súčasnú krízu v únii môže globalizácia, a nie rozšírenie. Všetko sa akosi pomiešalo - rozšírenie, bruselská byrokracia, sociálne obavy - pri diskusii o ústave s problémami, ktoré prináša globalizácia, povedal Verheugen v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung.
"Pre mňa je globalizácia najväčšou príčinou súčasnej krízy," povedal komisár, ktorý v predošlej komisii zodpovedal za rozšírenie. Ľudia v Nemecku, vo Francúzsku a v Holandsku - priemyselnom srdci Európy - sa obávajú o svoju budúcnosť a globalizácia má na nich väčší dosah. Pritom EÚ je najlepším nástrojom na riešenie globálnych problémov. "Je to mýtus, že rozširovanie je bremenom," dodal.
Blair si našiel stúpenca
Najväčším problémom diskusie o európskom rozpočte je britský rabat. Veľká Británia naďalej trvá na zachovaní tzv. britskej zľavy z príspevkov do rozpočtu (predstavuje v priemere 4,6 miliardy eur ročne). Londýn pripúšťa diskusiu o zmene rabatu len za predpokladu, že sa otvorí už dohodnutá kapitola poľnohospodárstvo, čo odmieta Francúzsko. Tieto postoje krajín nezmenili ani včerajšie rokovania. Po týždňoch osamoteného boja si napokon premiér Tony Blair našiel stúpenca - tým je šéfka nemeckých opozičných kresťanských demokratov Angela Merkelová. "Britský rabat je výsledkom toho, že Británia ako čistý prispievateľ dostáva jednoznačne menej ako iné krajiny v poľnohospodárskych dotáciách, najmä v porovnaní s Francúzskom či Nemeckom," povedala Merkelová.
Slovensko v úlohe štatistu
Slovensko ide na summit EÚ s jednoznačným cieľom dosiahnuť dohodu o finančnom výhľade únie na obdobie rokov 2007 - 2013, ktorého návrh mu v súčasnej podobe vyhovuje. Povedal to včera pre agentúru TASR slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič. Podľa odhadov by Slovensko mohlo počas siedmich rokov dostať len z kohéznej politiky, ktorá slúži na podporu zaostalejších regiónov, asi 10,5 miliardy eur. Podľa súčasných parametrov možno očakávať, že Slovensko by mohlo benefitovať z európskych zdrojov zhruba vo výške jednej miliardy eur ročne počas obdobia celej budúcej finančnej perspektívy. Podľa diplomatov však bude Slovensko na summite vo štvrtok a v piatok skôr v úlohe štatistu. Celková dohoda stojí na zmierení pozícií veľkých hráčov, najmä Británie a Francúzska, kde existuje zásadný rozpor.