Nemecký predvolebný boj 2002 sa niesol v znamení slov: po prvýkrát. Po prvýkrát bol zápas dvoch hlavných protivníkov - vládnych sociálnych demokratov (SPD) a pravicového bloku kresťanských demokratov (CDU) a Kresťanskosociálnej únie (CSU) silne orientovaný na osoby ich lídrov. Po prvýkrát kandidáti na kancelára zápasili v televíznom dueli podľa amerického vzoru. Po prvýkrát zohrala jednu z najdôležitejších úloh v predvolebnom boji zahraničná politika.
Spočiatku sa síce témy sústredili okolo vnútropolitických záležitostí: imigračného zákona, vysokej nezamestnanosti, hospodárskej stagnácie, ktoré dávali veľký priestor opozičným konzervatívnym stranám. Bavorský premiér a pravicový kandidát na kancelára Edmund Stoiber mohol argumentovať dobrými hospodárskymi výsledkami svojej krajiny a Schröderovi pripomenúť jeho sľuby spred štyroch rokov. Karta sa však obrátila. Sociálnym demokratov proti klesajúcim preferenciám paradoxne pomohli povodne. Schröder sa naplno prejavil ako schopný krízový manažér, na čo mal ako kancelár aj vhodný priestor.
Pár týždňov pred voľbami sa mu napokon podarilo vyhnúť sa neistým vodám domácej ekonomiky - nelichotivým hospodárskym výsledkom, vysokej nezamestnanosti a zakotvil v zdanlivo bezpečnom prístave zahraničnej politiky. Srdcia Nemcov si dobýjal pacifistickým postojom proti možnému útoku na Irak. Ukázalo sa však, že táto téma môže byť zradná. Amerika sa veľmi hnevá. Predvolebný boj totiž vyvrcholil zahraničnopolitickou aférou.
Spolková ministerka spravodlivosti Herta Däublerová-Gmelinová (SPD) podľa regionálneho denníka Schwäbisches Tagblatt prirovnala amerického prezidenta Busha k Hitlerovi. V krúžku odborárov údajne vyhlásila, že Bush chce svojou politikou proti Iraku odvrátiť pozornosť od domácich problémov krajiny. "Je to populárna metóda, robil to aj Hitler," citoval Schwäbisches Tagblatt ministerku. Pre USA to bola posledná kvapka. Americká administratíva, ktorá neprekypovala nadšením nad Schröderovým odmietaním útoku na Irak a zmenou v zahraničnej politike, zabudla, že nemecký kancelár ešte nedávno riskoval, keď otázku účasti bundeswehru vo vojne v Afganistane spojil s hlasovaním o dôvere jeho kabinetu. Na nešikovné porovnanie Däublerovej-Gmelinovej reagovala veľmi ostro. Nepomohol ani list nemeckého kancelára, v ktorom vyslovil nad celou záležitosťou poľutovanie. "Dostali sme ho," znela chladná reakcia. Hovorca amerického prezidenta Ari Fleischer výroky označil za "neslýchané a nevysvetliteľné". Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová podľa denníka Financial Times dokonca hovorila o otrávenom ovzduší medzi Nemeckom a USA. "Povedala by som, že v poslednom čase sme nemali práve najšťastnejšie vzťahy s Nemcami. Padlo zopár vyhlásení, ktoré sú neakceptovateľné." Aj volebné spravodajstvo amerických médií sa nieslo v podobnom znamení. Redaktor televíznej stanice CNN, v pravidelnom programe so zahraničnými korešpondentmi, na novinárov naliehal: "Vládne v Nemecku antiamerikanizmus?" "Znamená to, že Nemci sú za Saddáma Husajna," nedal sa odbiť.
Däublerová-Gmelinová sa len chabo bránila. Správu komentovala ako zavádzajúcu a pritiahnutú za vlasy. Podľa šéfredaktora denníka Schwäbisch Tagblatt však ministerka inkriminované vety autorizovala. "Nikdy som nezažil, aby niekto tak klamal ako Herta Däublerová-Gmelinová," povedal. Bulvárny denník Bild s odvolaním na vládne kruhy oznamoval, že ministerka spravodlivosti opustí kabinet nezávisle od toho, ako dopadnú voľby. Hovorca vlády Uwe-Karsten Heye správu nepotvrdil.
Napriek všetkému Schröder tón nezmiernil. V sobotu v Rostocku znovu odmietol americký útok proti Husajnovi. "Blízky východ, vrátane Iraku, potrebuje nový mier, nie novú vojnu." Nemecko-americké vzťahy sú teda v skutočnej kríze.
Najväčšia krajina Európskej únie rozhodovala včera o zložení svojho 15. spolkového snemu. Posledné prieskumy verejnej mienky informovali o miernom náskoku sociálnych demokratov. Inštitút Forsa hovoril o 38,5 - 39,5 percenta pre SPD, 37 - 38 percenta pre CDU/CSU, 6,5 - 7,5 percenta pre Zelených a 7 - 8 percent pre liberálnu FDP. Pri posledných parlamentných voľbách zvíťazila SPD s 40,9 percenta. CDU/CSU získala 35,1 percenta, Zelení 6,7 percenta, FDP 6,2 percenta a postkomunistická PDS 5,1 percenta.
V Nemecku sa volí na základe pomerného volebného systému. Každá strana dostane mandáty zodpovedajúce percentuálnemu podielu voličských hlasov. Každý volič má dva hlasy. Z 598 poslancov budúceho parlamentu sa volí polovica prvým hlasom ako priamych kandidátov v 299 volebných obvodoch. Druhý hlas rozhoduje o rozdelení kresiel v Spolkovom sneme. Voliči sa rozhodujú pre krajinskú kandidátku jednotlivých strán. Týmto spôsobom sa zvolí druhá polovica poslancov.