Starnutie obyvateľstva máta takmer všetky európske krajiny. Niektoré vlády stavili hlavne na dôchodkovú reformu, iné sa viac zamerali na zvýšenie pôrodnosti, ktorá podľa nich vyrieši viac než predlžovanie odchodu starých a často chorých ľudí do dôchodku.
Úsilie zvýšiť pôrodnosť je známe ešte z minulosti, aj keď nie práve v najlepšom svetle. Mussolini tvrdo zdaňoval slobodných a Hitler zasa vyznamenával nemecké ženy s početnými rodinami medailami. To sa našťastie skončilo, problém s nedostatkom detí však ostal. Vlády preto prijímajú rôzne opatrenia, aby presvedčili ženy mať viac detí.
Konferencia počká, dieťa plače
Najštedrejší model majú severské krajiny. Ako uviedla BBC, v Nórsku dostávajú ženy na materskej 80 percent platu, ak zostanú doma rok, ak 10 mesiacov, dostávajú 100-percentný plat. Namiesto ženy môže zostať doma rovnaký čas jej manžel, ten však určite musí ísť na otcovskú dovolenku aspoň na mesiac, inak obidvom manželom tieto štyri týždne prepadnú. Štedré sú aj firmy. Ako pre BBC uviedla Inger Sethovová, ktorá pracuje pre firmu Norsk Hydro a v júni čaká druhé dieťa, nikto sa nevzrušuje, ak počas telekonferencie musia čakať, pretože jej účastníčka išla utíšiť plačúce dieťa.
Aj malé firmy prišli na to, že si podporou matiek udržia dobré zamestnankyne a začali ich podporovať viac, než im prikazuje zákon. K tomu sa pridáva pružný pracovný čas a dobre organizovaná štátna starostlivosť o deti zamestnaných žien. Podobné zákony platia aj vo Švédsku, tu však pôrodnosť v ostatných rokoch napriek tomu klesla. Marit Ronsenová z Nórskeho štatistického úradu príčinu vidí iba v krátkodobom zhoršení ekonomických podmienok. "V neistých časoch ľudia odkladajú plánovanie rodiny," uviedla.
Žena, kde mám večeru?
Severania na výhody podpory pracujúcich žien prišli už krátko po vojne, stredná a západná Európa (s výnimkou Francúzov) sa zorientúva len teraz. Taliansko má síce najrýchlejšie starnúcu populáciu, no zatiaľ vláda ponúkla len 1 000 eur pri narodení druhého dieťaťa. Nemci sú trošku ďalej. Ako uviedla agentúra AP, začiatkom roka prijali zákon o daňových úľavách pre rodiny a zvažujú aj zrušenie poplatkov v škôlkach, ktoré sú v Nemecku mimoriadne vysoké. Novú rodinnú politiku spustila španielska vláda. Je založená hlavne na podpore firiem, aby zakladali firemné jasle a škôlky.
Pokles záujmu o rodiny musia v posledných rokoch riešiť aj stredoeurópske krajiny, ktoré predtým tento problém nemali. Ťažké ekonomické podmienky po nástupe reforiem, ale aj zmena postojov mladých ľudí, znížili ich záujem o skoré zakladanie rodín. Ako pre BBC povedala Poľka Anna Jurczaková (34), ktorá sa vydávala ako 29-ročná, netúžila žiť ako jej rodičia pochádzajúci z vidieka. Keď po celodennej práci na poli prišli obaja domov, otec si sadol za stôl a zvolal: "No tak, žena, kde mám večeru?" Podobné názory majú aj mladí v iných postkomunistických krajinách.
Pôrodné 60-tisíc?
Veľa robí aj nedostatok bytov a nízke príjmy mladých rodín. Tu sa najviac snaží česká vláda. Zatiaľ čo v ostatných reformujúcich sa štátoch riešia vlády situáciu len jednorazovými príspevkami, v ČR od apríla platí nový zákon, ktorý významne zvýšil finančnú pomoc rodičom či vychovávateľom detí. Príspevok pri narodení dieťaťa dosahuje v súčasnosti 17 500 Kč, pri narodení dvojčiat je to 52 500 a trojčiat až 78 150 Kč. Novinkou je aj možnosť spoločného zdanenia občanov, ktoré pomáha len najnižším príjmovým skupinám. Tieto čísla však nie sú ničím v porovnaní s tým, čo v súčasnej predvolebnej kampani sľubuje ČSSD. Vydala akúsi osobitnú šekovú knižku, z ktorej vyplýva, že pôrodné pri prvom dieťati by sa zvýšilo na 60 000 Kč! "Prioritou je rodina do troch detí", uvádza sa v texte. Za druhé dieťa by rodičia mali podľa sľubu dostať 90 000 Kč a za tretie -- 120 000 Kč. Pôrodné by bolo rozložené do troch rokov. Sociálni demokrati chcú zvýšiť aj rodičovský príspevok, a to až na 10-tisíc Kč (v súčasnosti 3 696 Kč). Pravica tieto sľuby kritizuje a označuje ich za nereálne.
Francúzska rodinná pohoda
Ani zďaleka nikto nedobehne Francúzsko, krajinu s najvyššou podporou rodiny na kontinente. Už roky tu platí, že čím viac detí rodina má, tým nižšiu daň zo mzdy platí. Navyše, veľké rodiny (tri deti a viac) dostávajú tzv. rodinnú kartu, ktorá poskytuje 30-percentné zľavy na vlaky a 50-percentnú na metro či na bezplatné návštevy kúpalísk a iných športových a kultúrnych podujatí. K daňovým výhodám a úľavám ďalej štát prispieva mesačne na takúto rodinu v prepočte asi 10-tisíc korunami, čo sa postupne zvyšuje od 11. roku každého dieťaťa. To nie je všetko. Ako uviedla agentúra Reuters, vláda poskytuje aj úľavy na dani pri zamestnaní opatrovateľky detí a k tomu treba pripočítať firmy, ktoré svojim zamestnancom poskytujú finančné príspevky pri nástupe ich detí do školy, vianočné darčeky a dotácie na detské tábory. Takmer povinné sú detské jasle a sieť štátnych škôlok je taká veľká, že nie je problém v nich umiestniť akékoľvek dieťa pri minimálnych poplatkoch. Výsledkom je až 80-percentná zamestnanosť žien a druhá najvyššia miera pôrodnosti hneď po Írsku, ktoré je raritou v Európe. Tu je totiž podpora minimálna a sociológovia si tento jav vysvetľujú len húževnatou mentalitou Írov.