Považujete za osobný úspech, že v Ríme podľa všetkého predsa len bude na programe aj otázka zloženia Európskej komisie a počtu komisárov?
- Pre nás je dôležité, že sa bude hovoriť o všetkých otvorených otázkach. Riešenie, ktoré vydrží trebárs aj desaťročie, je možné len vtedy, ak sa rozdielne názory netabuizujú, ale sa o nich konštruktívne hovorí.
Konvent rokoval o európskych reformách dlhý čas. Prečo je teraz potrebná ešte ďalšia schôdzka?
- V konvente celý rad štátov nikto dostatočne pozorne nepočúval. Preto sa o tom všetkom musí hovoriť ešte raz.
Rakúsko požaduje, aby každý člen EÚ mal vlastného komisára. Ale bola by po rozšírení Európska komisia ešte vôbec práceschopná?
- O tom nepochybujem. Pri 500 miliónoch ľudí v EÚ je dvadsaťpäťčlenná komisia absolútne primeraná. Každý z komisárov môže byť zodpovedný za určitú oblasť. A pri jednom komisárovi z každej krajiny sa zachová aj dôležitý spojovací článok medzi danou krajinou a ústredím. Inou otázkou je spôsob hlasovania. Ak sa v komisii budú uznesenia prijímať jednoduchou väčšinou, máte jasné rozhodnutia.
Konvent predvída aj funkciu prezidenta EÚ. Zjednoduší to rozhodovací proces?
- V tom nevidím nejaký osobitný prínos.
Zdá sa, ako by rakúska vláda prevzala vodcovskú rolu pri oponovaní stanoviskám "veľkých", ako sú napr. Francúzsko alebo Nemecko. Hrá pritom nejakú úlohu fakt, že tieto krajiny sa podieľali svojho času na sankciách proti Rakúsku pre účasť J. Haidera vo vláde?
- To s tým nemá nič spoločné. Viete, ako to v EÚ je. Čím viac krajín zastáva ten istý názor, tým skôr sa bude ich mienka rešpektovať. Neotvárame Pandorinu skrinku - chceme len zaceliť medzery v návrhu európskej ústavy. (hn/gaf)
StoryEditor
B. Ferrerová-Waldnerová: Rakúsko na čele malých krajín
Lídri 25 súčasných a budúcich členských krajín Európskej únie začnú zajtra v Ríme niekoľkomesačné rokovania o definitívnej podobe európskej ústavy. Tá má nahradiť všetky doterajšie základné zmluvy, ktoré upravujú fungovanie EÚ. Rakúsko zdôrazňuje potrebu vyjasniť úlohu a význam prezidenta Európskej rady a zároveň sa považuje za lídra malých krajín, ktoré žiadajú isté zmeny v návrhu ústavy.