Po tom, ako IRA minulý týždeň oznámila, že nadobro skladá zbrane a končí s ozbrojeným bojom proti britskej "nadvláde" v Severnom Írsku, silnejú tlaky aj na baskických separatistov. ETA zatiaľ podobný krok neoznámila, v Španielsku napriek tomu cítiť optimizmus, že si baskickí separatisti vezmú od svojich írskych kolegov príklad. Terorizmus a ozbrojený boj totiž už nie sú v móde. A to najmä pre Španielov a Britov, ktorí na vlastnej koži zažili krvavé útoky Al-Kajdy. Radikálni separatisti nemajú na výber - ak nechcú, aby ich hádzali do jedného vreca s krvilačnými islamistami, musia zložiť zbrane. Až pri politickom rokovaní môžu predkladať svoje požiadavky. Vlády v Londýne i Madride sú na rokovania pripravené.

Mierumilovná IRA
Írska republikánska armáda od roku 1970 bojuje proti britskej nadvláde v Severnom Írsku. Jej boj si vyžiadal stovky obetí a obyvateľov Severného Írska znepriatelil na život a na smrť - republikáni zabíjali, aby vyhnali Britov, protestantskí unionisti preto, že chceli zostať súčasťou Spojeného kráľovstva. IRA teraz tvrdí, že je koniec. Jej hovorca Seana Walsh vo videozázname oznámil, že republikáni končia s ozbrojeným bojom. Neveriacich presviedčal ešte Gerry Adams, líder strany Sinn Féin, politického krídla IRA: "Vyjadrenia sú jasné. Všetci členovia IRA majú príkaz nezúčastniť na inej aktivite, ako na čisto politickej, demokratickej a mierumilovnej. Nerozumejú Briti po anglicky?"

Šanca pre mierovú dohodu
Čo za to IRA dostane? Írsky premiér Bertie Ahern zdôraznil, že ľudia, ktorí sa v minulosti dopustili zločinov, nemôžu rátať s amnestiou. "S IRA sme neuzatvorili žiaden obchod," povedal Ahern. Podľa neho nemožno vytvoriť atmosféru dôvery zo dňa na deň, ale verí, že sa podarí naplniť mierovú Veľkonočnú dohodu. Dohoda dáva Severnému Írsku značnú autonómiu, hlavnou prekážkou jej uplatnenia bola práve neochota IRA zložiť zbrane. Guvernér Severného Írska Peter Hain dúfa, že rokovania o vytvorení regionálnej vlády, v ktorej by boli zastúpení katolíci i protestanti, by sa mohli začať už v septembri.
Napriek tomu, že je írsky premiér Ahern optimista, neverí v skoré zjednotenie Írskeho ostrova, ktorý je rozdelený medzi suverénnu Írsku republiku a Severné Írsko, patriace Británii. "Nemyslím si, že k tomu dôjde ešte za mojej politickej kariéry," povedal Ahern pre BBC.
Ihneď po oznámení IRA urobil Londýn ústretové gesto a oznámil, že zo Severného Írska stiahne ďalších vojakov. V súčasnosti je tam 12 000 britských vojakov, čo je o 7 000 menej ako v roku 1998, keď vznikla Veľkonočná dohoda.

Nádeje v Španielsku
Oznámenie IRA vyvolalo nádeje v Španielsku, ktoré od roku 1968 čelí ozbrojenému boju baskických separatistov. Teroristi z organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA) zabili doteraz vyše 800 ľudí. Hoci od roku 2003 neprišiel pri ich útokoch nikto o život, bombové atentáty, po ktorých zostávajú zranení a materiálne škody, pokračujú. Naposledy ETA udrela minulý piatok, teda už po tom, ako írski republikáni oznámili zloženie zbraní.
Madridská vláda je opatrná. Minister vnútra José Antonio Alonso povedal, že problém IRA a ETA nie je rovnaký: "Veľká Británia je Veľká Británia, Španielsko je Španielsko a situácie nie sú porovnateľné."

Oslabená ETA
ETA sa v súvislosti so svojimi aktivitami dostala do chúlostivej situácie vlani 11. marca, keď Al-Kajdá zaútočila v Madride. Vtedajší premiér José María Aznar označil za páchateľov baskických separatistov, hoci už prvé stopy naznačovali, že za útokom sú islamisti. Aznar sa útoky pokúsil zneužiť v predvolebnom boji proti opozičným socialistom, ktorí boli v podozrení, že tajne rokujú s baskickými separatistami. To sa Aznarovi nevyplatilo - jeho Ľudová strana voľby prehrala. Nový premiér, socialista José Luis Zapatero, ukázal voči Baskom ústretovosť. Pozíciu ETA oslabili v uplynulých mesiacoch úspešné razie proti jej členom v Španielsku a vo Francúzsku - stovky baskických separatistov sedia dnes vo väzení. Posledné správy naznačujú, že ETA si uvedomuje neschodnosť "ozbrojenej" cesty, jej členovia sa však nevedia dohodnúť, či sa majú ozbrojeného boja vzdať nadobro. ETA vyhodila zo svojich radov viacero vplyvných členov, ktorí vyzývali na skoncovanie s ozbrojenými akciami. Medzi nimi bol aj niekdajší vodca Francisco Mujico známy ako Pakito.
Španielska vláda dostala v máji od parlamentu mandát na rokovania s Baskami iba pod podmienkou, že ETA zloží zbrane. Hovorca strany Batasuna, politického krídla ETA, vyzval vládu na rokovania, ktoré umožnia, "aby jedného dňa aj ETA, podobne ako IRA, mohla povedať svojim bojovníkom, aby bojovali za nezávislosť a zjednotenie Baskicka demokratickými prostriedkami". Podľa neho je IRA v inej pozícii - dohoda s ústrednou vládou už existuje a garantuje obyvateľom Severného Írska, aby sami rozhodli o svojej budúcnosti. Radikálni Baskovia chcú viac ako súčasnú širokú autonómiu. Baskický premiér Juan José Ibarretxe navrhuje, aby Baskicko bolo k Španielsku iba "voľne pridružené", čo je pre Madrid neakceptovateľné.