Libanonské extrémistické hnutie Hizballáh ešte nie je na kolenách. Včera vystrelilo na Izrael takmer dvesto rakiet, najviac od začiatku viac ako trojtýždňových bojov. Rakety Hizballáhu navyše dopadli hlbšie do vnútrozemia Izraela ako kedykoľvek predtým.

Nová raketa
Hizballáh zasiahol raketami okolie mesta Bet Šean, ktoré leží až 70 kilometrov od libanonských hraníc. Použil pritom rakety typu Chajbár-1, ktoré sa údajne vyrábajú v Iráne. Jedna z rakiet šíitského hnutia však doletela asi až príliš ďaleko, keď dopadla na palestínskom Západnom brehu Jordánu. Rakety spôsobili na mnohých miestach požiare a zranili vyše dvadsať ľudí. Po dlhšom čase si spŕška rakiet Hizballáhu vyžiadala v Izraeli obete, pri meste Naharíja zabila raketa 52-ročného muža. Počet obetí na izraelskej strane sa po včerajšku zvýšil na 55.
Veľký počet odpálených rakiet je zo strany Hizballáhu snahou dokázať, že izraelská vojenská ofenzíva nebola úspešná a extrémistické hnutie ho stále môže bolestivo zasiahnuť. Na juhu Libanonu bojovalo v najprudších pozemných bojoch od začiatku ofenzívy na piatich frontoch až šesťtisíc izraelských vojakov.
Izraelské ďalekonosné delostrelectvo vystrelí na južný Libanon v priemere každé dve minúty jeden granát. Izraelské letectvo tiež pokračuje v bombardovaní na podporu pozemných vojsk, veliteľ izraelskej armády generál Dan Halutz navyše vyhlásil, že Izrael zvažuje obnovenie leteckých útokov v celom Libanone vrátane hlavného mesta Bejrútu. Boje z južného Libanonu vyhnali už okolo 750-tisíc Libanončanov.

Prekvapujúci únos
Izraelským jednotkám sa v noci na včera podaril prekvapujúci útok, keď výsadkové komando v meste Baalbek, ktoré je baštou Hizballáhu, zajalo piatich jeho bojovníkov. Špeciálne izraelské jednotky do mesta 120 kilometrov v libanonskom vnútrozemí dopravili vrtuľníky a zajatcov vojaci previezli do Izraela. Útok bol údajne namierený proti jednému z vodcov ozbrojeného krídla Hizballáhu, ten však Izraelčanom unikol. Pri bombardovaní na podporu výsadkárov zahynulo 19 ľudí.
Vojna medzi Izraelom a Hizballáhom môže napriek medzinárodným snahám o prímerie trvať ešte týždne. Izraelský premiér Ehud Olmert vyhlásil, že Izrael bude bojovať, až kým na juh Libanonu nepríde silná medzinárodná jednotka, ktorá bude mať mandát na odzbrojenie Hizballáhu.

Francúzsko verzus USA
Zloženie jednotky však vôbec nie je isté. Vedúcu úlohu by v nej malo zohrávať Francúzsko, podľa nemenovaného diplomata sa Francúzi nechcú zúčastniť na stretnutí organizovanom OSN o sformovaní mierových jednotiek. Podľa Francúzska je rokovanie predčasné, pretože základnou podmienkou na vyslanie mierových síl je prímerie.
Tento názor je v rozpore s plánmi Spojených štátov. Washington chce, aby vojaci mierovej misie boli pripravení čo najskôr a namiesto prímeria chcú trvalo udržateľnú mierovú dohodu. Rozpory Francúzska a USA pripomínajú situáciu pred vojnou v Iraku z roku 2003. Počudovanie nielen v USA ale aj u európskych kolegov, vyvolalo aj vyhlásenie francúzskeho ministra zahraničia Philippa Douste-Blazyho, že Irán zohráva na Blízkom východe "stabilizačnú úlohu".