Premiér Mikuláš Dzurinda verí, že sa krajinám únie podarí na nadchádzajúcom bruselskom summite vyrokovať "lepšiu verziu" rozpočtu na roky 2007 až 2013, než navrhla Británia. Nemyslí si, že by navrhované úspory - zníženie pomoci pre chudobné regióny - išli na úkor nových členov. "Mám vážne pochybnosti, že slogan, že ideme na úkor nových členských krajín, nie je pravdivý," dodal.
Britský návrh podľa neho umožňuje diskusiu o konečnej dohode. Premiér chce presadzovať zvýšenie navrhovanej sumy na regionálnu pomoc pre nové členské krajiny únie a ďalšie zvýšenie flexibility využívania týchto peňazí. "Budeme sa usilovať, aby konečná verzia finančnej perspektívy bola lepšia, ako je táto východisková," povedal. Zníženie regionálnej pomoci pre desiatku nových členov únie o 14 miliárd eur (desať percent) oproti pôvodnému luxemburskému návrhu rozpočtu považuje Dzurinda za privysoké. "Budeme sa usilovať, aby tá redukcia nebola taká veľká," dodal. Slovensko by podľa britského návrhu malo dostať asi o 800 miliónov eur menej oproti luxemburskému návrhu.
Slovensko bude mať podľa Dzurindu peňazí niekoľkonásobne viac aj v návrhu, ktorý ponúka britský premiér Tony Blair. "Ak sme vlani čerpali 160 miliónov eur, tak aj pri tomto návrhu je to od roku 2007 šesťkrát viac, čo budeme čerpať," dodal.
Dzurinda spomenul aj ďalšie možné kompenzácie za redukciu pomoci pre regióny. Medzi nimi by malo byť aj zaradenie nákladov na bývanie do oprávnených výdavkov či ponechanie podielu Európskej únie na celkových oprávnených nákladoch projektu.
V4 reaguje rôzne
Podobne ústretovo na britský návrh rozpočtu pre úniu reagoval aj premiér Jiří Paroubek. Česko podľa neho dostane aj podľa obmedzeného rozpočtu násobky tých peňazí, ktoré dostáva teraz . "Tá suma sa bude pohybovať niekde okolo 90 miliárd korún ročne," priznal Paroubek.
Sklamané je Maďarsko. Podľa premiéra Ferenca Gyurcsánya britský návrh zachováva odstup medzi novými a starými členmi bloku namiesto toho, aby ho redukoval. Poľský premiér Kazimierz Marcinkiewicz oznámil, že jeho krajina na summite nepodporí britský návrh v jeho súčasnej podobe. "Britský návrh porušuje hlavnú zásadu Európskej únie - princíp solidarity," usudzuje Marcinkiewicz.
Neistota okolo dohody
Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen a jeho švédsky kolega Göran Persson včera kritizovali návrh rozpočtu. Obaja šéfovia vlád usudzujú, že nadchádzajúci summit únie len ťažko prinesie dohodu o predmetnom rozpočte. "Tieto návrhy podľa nás vyvolávajú tri problémy. Po prvé, zamýšľanými úsporami postihujú najchudobnejšie krajiny, ďalej dávajú príliš veľké úľavy bohatým štátom a nakoniec nezodpovedajú potrebe modernizovať úniový rozpočet," vyhlásil Rasmussen.
Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorého krajina v júni navrhovala predchádzajúci vyšší rozpočet, povedal, že by sa únia mohla dohodnúť, ak sa jej podarí získať podporu vo východnej Európe. "Britské myšlienky by mohli byť sľubné, ak ich môžu kolegovia z východnej Európy podporiť a ak britská delegácia bude ochotná k ďalšiemu úsiliu ohľadne britského rabatu," dodal Juncker.
Belgický premiér Guy Verhofstadt odmietol britský zámer znížiť rozpočet a partnerom odkázal, že zablokuje každý návrh rozpočtu, ktorý bude obmedzovať pomoc desiatim novým členom.
Včera však paradoxne zmiernila kritiku britského návrhu Európska komisia, ktorá tvrdí, že dohoda je možná, ak Londýn zlepší ponuku.
Víťazi a porazení
Analytici už naznačujú, kto budú hlavní víťazi a porazení v spore o rozpočet. Víťazmi by mali byť Británia, Nemecko a Holandsko. Londýn by mal totiž proporčne platiť do bruselskej pokladnice rovnako ako Paríž a Rím.
V porovnaní s luxemburským návrhom príspevok Británie by mal byť nižší o 1,4 miliardy eur ročne, Nemecka okolo 400 miliónov ročne a Holandska okolo 300 miliónov ročne. Za sedem rokov tak Londýn ušetrí 10 miliárd eur, Berlín 2,8 miliardy eur a Haag 2,1 miliardy eur. Ak prejde britský návrh rozpočtu, porazenými budú Francúzsko a Taliansko. Príspevky Francúzska by sa totiž mali zvýšiť o 200 miliónov eur ročne a Talianska takmer o 100 miliónov eur ročne.