Veľká Británia včera podľa očakávaní predložila svoj návrh kompromisnej dohody o sedemročnom rozpočte Európskej únie. Ten, tak ako už Londýn avizoval, predpokladá úspory na úkor nových členských štátov v porovnaní s predchádzajúcim návrhom z tohtoročného júna, keď bolo predsedajúcou krajinou Luxembursko. Britský návrh, ktorý predstavil šéf diplomacie Jack Straw, zároveň obsahuje ústupok v podobe mierneho zvýšenia britského odvodu (rabatu) do bruselskej pokladnice.
Britské škrty
Hneď po zverejnení návrhu sa proti nemu ostro postavil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. "V podobe, v akej je teraz návrh Británie ako predsedajúcejj krajiny, je neprijateľný. Jednoducho je nerealistický. Návrh musí byť spravodlivejší pre nové členské štáty," zdôvodnil Barroso, narážajúc na nedostatočné investície v nových členských štátoch.
Únia by mala podľa britského návrhu v rokoch 2007 až 2013 hospodáriť s 1,03 percenta hrubého národného dôchodku (HND) členských štátov, teda s 846,7 miliardy eur. Je to o 0,3 percenta HND, teda asi o 25 miliárd eur menej, než navrhovalo v júni Luxembursko.
Británia tak predpokladá krátenie pomoci pre nováčikov o 14 miliárd eur alebo o 8,5 percenta na obdobie sedem rokov.
Nárok nových členských štátov na financovanie projektov zo štrukturálnych fondov a Fondu súdržnosti by malo podľa britského návrhu poklesnúť o 14 miliárd eur. O ďalších sedem miliárd eur by sa podľa návrhu mali zoškrtať aj dotácie na rozvoj vidieka pre 15 starých členských štátov.
Ponuka kompenzácie
Ako kompenzáciu ponúka Londýn lepšie podmienky na čerpanie prostriedkov zo spomínaných fondov pre nové krajiny. Ide najmä o lehotu pri realizácii projektov financovaných z fondov EÚ, ktorá bude do roku 2010 namiesto troj- až štvorročná. Rovnako príspevok z národných prostriedkov na projekty v rámci podpory zo štrukturálnych fondov by mal podľa návrhu poklesnúť z doterajších 20 na 15 percent.
Británia navrhla, aby Európska komisia spracovala v roku 2008 návrh na zásadnú zmenu rozpočtovej politiky EÚ. Členské krajiny by sa zároveň mali zaoberať aj revíziou financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Prijateľný kompromis
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo financií pre HN uviedli, že sa oficiálne vyjadria až po dôkladnom preskúmaní britského návrhu.
Návrh luxemburského predsedníctva ponúkal podľa informácií HN Slovensku v čistom, teda po odpočítaní odvodov do spoločného rozpočtu EÚ, v rokoch 2007 až 2013 vyše osem a pol miliardy eur.
Briti chcú celkové výdavky rozpočtu únie, teda aj balík, ktorý by mal ísť na Slovensko, znížiť zhruba o desatinu. Slovákov by taký návrh prakticky neukrátil, ak by vyčerpali celý balík, ktorý im únia ponúkne. "Keď budú firmy a inštitúcie čerpať eurofondy vo väčšej miere ako doteraz, Slovensko o peniaze zo spoločného rozpočtu nepríde," povedal generálny riaditeľ Ecofin Consulting, ktorá sa zaoberá poradenstvom v získavaní eurofondov.
Ak sa členské štáty na rozpočtovom pláne nedohodnú do konca decembra, hrozí v roku 2007 rozpočtové provizórium. V takom prípade by Slovensko malo z únie trojnásobne menej peňazí, ako keby rozpočet prešiel. Ročne by sme v priemere prichádzali zhruba o 800 miliónov eur ročne. "Pre Slovensko je lepšia každá dohoda ako nedohoda," povedal ekonóm SAV Peter Staněk.
Staněk dáva britskému návrhu šancu. "Je to všeobecne prijateľný kompromis." Očakáva, že únia sa tento rok na finančnom pláne dohodne. "Ak už získal podporu Nemecka, Holandska a časti podnikateľských kruhov vo Francúzsku, je reálne, že návrh Britov s drobnými úpravami prejde," povedal Staněk.