Ešte síce nie je absolútne jasné, či sa v Nemecku septembrové parlamentné voľby vôbec uskutočnia, no predvolebná kampaň už je v plnom prúde. Najprv svoj volebný manifest zverejnili sociálni demokrati (SPD), ale dlho na seba nenechali čakať ani kresťanské únie (CDU/CSU). Ich lídri Angela Merkelová, pravdepodobná kancelárka a bavorský premiér Edmund Stoiber volebný program verejnosti predstavili včera. Jeho základom sú hospodárske reformy, najmä zvýšenie dane z pridanej hodnoty k 1. januáru 2006, takto získaných 16 miliárd eur plánujú použiť na zníženie odvodov pri nezamestnaneckom poistení, časť by mala putovať do rozpočtov jednotlivých krajín. SPD sú zásadne proti zvyšovaniu DPH, pokladnicu chcú naplniť milionárskou daňou.
Podľa najnovšieho prieskumu TNS Emnid by CDU/CSU zvíťazili so 43 percentami, pričom sociálni demokrati by presvedčili iba 28 percent voličov.
Spor s FDP
Volebný program konzervatívcov, ktorý nesie titul Využiť šance Nemecka. Práca. Rast. Bezpečnosť, sa už stal jablkom sváru s najpravdepodobnejším koaličným partnerom - liberálmi (FDP). Tí sa tak vo svojej kritike zvyšovania dane z pridanej hodnoty nechtiac pripojili k Zeleným a sociálnym demokratom. "Zvyšovanie DPH sa dotkne predovšetkým rodín s deťmi," varoval na stránkach denníka Die Welt šéf SPD Franz Müntefering. Predseda FDP Guido Westerwelle naproti tomu mieni: "Musíme využiť celú našu silu na tento krok. Musíme úniu opäť priviesť na cestu rozumného trhového hospodárstva." Ide o prvý veľký spor medzi konzervatívcami a ich tradičnými spojencami. "Program únie potrebuje liberálnu korektúru," dodal podpredseda FDP Rainer Brüderle pre Berliner Zeitung.
Presne pred týždňom prišla so svojím programom SPD, ten však nepriniesol žiadnu zmenu oproti predchádzajúcej politike. Spolkový kancelár Gerhard Schröder zároveň v domovskom Dolnom Sasku prijal svoju opätovnú kandidatúru na kancelársky post.
Výzva novej ľavice
Oveľa väčšie starosti než konzervatívci mu však robí nové ľavicové zoskupenie. To vzniká fúziou postkomunistickej Strany demokratického socializmu (PDS) a Volebnej alternatívy: Práca a sociálna spravodlivosť (WASG). Na jej čele stojí Schröderov rival ešte z radov SPD Oskar Lafontaine a postkomunistický politik Gregor Gysi. Podľa prieskumov by išlo s 11 percentami o tretiu najsilnejšiu stranu, ktorá by primárne odčerpávala hlasy SPD a Zeleným. Líder Zelených Joschka Fischer ich dokonca obvinil z pravicového populizmu (mimochodom, keďže jeho strana tiež čelí volebnému fiasku, rád by aj on odobral nejaké hlasy svojmu koaličnému partnerovi). "Od človeka, ktorý utiekol pred zodpovednosťou a bol kedysi v našich radoch, som si vedel predstaviť všeličo. Nikdy by som však nepovedal, že sa pridá k pravicovému bahnu," odkázal Lafontaineovi Schröder.
Veľká koalícia?
Nakoniec by však nemuselo dôjsť ani k čierno-žltej, ani červeno-zelenej koalícii, ale k veľkej koalícii. Tú by si nakoniec želala aj väčšina Nemcov, ukázal najnovší prieskum denníka Die Welt. Mohlo by sa tak naplniť prerieknutie Angely Merkelovej pri vyslovovaní nedôvery Schröderovi. "Červeno-zelení nemôžu našej krajine vládnuť, PDS nesmie, ale CDU spolu s SPD..." Nato vypukol v sále Bundestagu smiech a Merkelová sa opravila "spolu s FDP bude". Müntefering vo vysielaní ARD túto možnosť nevylúčil.
Ešte pred vytváraním koalícií však zvedú všetky strany urputný boj. Zaujímavosťou je, že Merkelová sa zrejme bude vyhýbať priamemu televíznemu duelu s kancelárom. Tak jej to aspoň radí jej liberálny kolega Westerwelle: "Keď chcete poraziť Borisa Beckera, nevyzvete ho na tenis, ale na šach." Spolkový prezident Horst Köhler teraz musí do 22. júla rozhodnúť, kedy a či vôbec sa voľby uskutočnia a celú vec zrejme ešte prerokuje aj ústavný súd.