Maďarsko žalo za posledný rok sústavnú kritiku svojich spojencov z NATO, že splnilo iba 25 percent záväzkov, s ktorými do aliancie vstupovalo a rovnako kritiku Spojených štátov, že sa na boji proti terorizmu zúčastňujú iba formálne. I nová vláda premiéra Medgyessyho sa najprv chcela na boji proti terorizmu zúčastniť iba zásielkou starších ručných zbraní, munície a výstroja pre novo vznikajúcu afganskú armádu v hodnote zhruba 600 miliónov forintov. Až ďalšia vlna kritiky spojená so žiadosťou Bundeswehru prinútila Maďarsko ponúknuť vyslanie asi 40-člennej vojenskej jednotky, ktorá by tam v rámci nemecko-holandskej brigády plnila strážne úlohy v hlavnom meste Kábulu. Časť nákladov na vyslanie jednotky sľúbila uhradiť nemecká strana. Maďarskú armádu mala misia plánovanú na pol roka a na 1,2 miliardy forintov.
"Je to nebezpečnejšia úloha, než aké plnili maďarskí vojaci dosiaľ, i tak by však iba strážili vojenské objekty," povedal minister obrany Ferenc Juhász na výčitky opozície, že vláda vysiela maďarských vojakov priamo do nebezpečenstva. Podľa informácií maďarských médií sa na vojenskú misiu do Kábulu dobrovoľne hlási niekoľko sto maďarských vojakov.
Opozícii však toto vysvetlenie aj tak nestačí. Vyslanie jednotky musí schváliť parlament dvojtretinovou väčšinou, a preto je súhlas opozície potrebný. Menšia opozičná strana MDF odmietla účasť v Afganistane úplne. "Vo svete už slúži v rôznych misiách 725 maďarských vojakov," ohradil sa predseda parlamentného klubu MDF Károly Herényi, podľa ktorého teraz maďarská armáda prechádzajúca zložitou transformáciou nemá prostriedky na ďalšie angažovanie.
"Nie sme proti účasti, za šťastnejšie by sme však považovali vyslanie zdravotníckej, alebo ženijnej jednotky," povedal, naopak, podpredseda branného výboru za taktiež opozičnú stranu FIDESZ István Simicskó, ktorého strana po určitom váhaní taktiež oznámila, že vyslanie bojovej jednotky v parlamente odmietne.
"Neúčasť na afganskej misii alebo sťaženie pôvodnej ponuky by pre Maďarsko znamenalo vážnu stratu prestíže, naši partneri by nás v budúcnosti nebrali vážne," reagoval na postoj opozície minister obrany Juhász, ktorý stále dúfa, že do Afganistanu nakoniec odídu vojaci. Ako alternatívu prijateľnú pre opozíciu však vláda navrhla i vyslanie podobne veľkej zdravotníckej jednotky. Tá by však Maďarsko podľa ministerstva obrany stála ešte viac peňazí, ponúk na zdravotnícke jednotky majú navyše spojenci prebytok a jednu už podobnú maďarskú ponuku odmietli.
Maďarskú dilemu nakoniec pravdepodobne vyriešila nemecká strana, ktorá na štvrtkovej konferencii o plánovaní vojenských síl OSN v Afganistane prijala i ponúknutú zdravotnícku jednotku. Jej vyslanie by už malo prejsť maďarským parlamentom bez problémov. "Svet sa aspoň dozvie, ako sa opozičné strany stavajú k boju proti terorizmu," neodpustil si však poznámku minister Juhász.