Európa a svet adresovali včera Iračanom povzbudivé slová podpory, no to bolo z bruselskej konferencie asi tak všetko. Spojené štáty a Európska únia sa včera v znamení jednoty, ktorá má definovať transatlantické vzťahy po nezhodách z čias irackej krízy, sa zišli spolu s desiatkami ďalších krajín na konferencii s cieľom vyjadriť podporu irackej vláde, ale aj navrhnúť konkrétnu pomoc. Nakoniec sa však naplnila iba prvá časť.
Irak je zaťažený dlhmi dosahujúcimi 120 miliárd dolárov, akumulovanými ešte počas vlády Saddáma Husajna, ktorý z nich financoval najmä vojnu s Iránom. Pred konferenciou svetoví lídri dúfali, že aspoň časť krajín sa rozhodne dlhy odpustiť. Najviac si sľubovali od Saudskej Arábie, ktorej Bagdad dlhuje 30 miliárd dolárov. No dosiahol sa iba minimálny pokrok. Ako napísala britská agentúra Reuters s odvolaním na nemenovaného saudskoarabského diplomata, Rijád prisľúbil iba to, že je ochotný o otázke diskutovať. Poslednou nádejou tak zostáva donorská konferencia v jordánskom Ammáne, ktorá sa uskutoční na budúci mesiac. Parížsky klub veriteľov najmä z radov západných krajín už Iraku desiatky miliárd odpustil. Irak pritom podporuje nielen odpustenie dlhov, ale aj okamžitú finančnú injekciu. Ako informovala britská stanica BBC, Iračania zatiaľ obnovu krajiny na vlastných životoch nepociťujú. Teploty v Bagdade dosahujú rekordné výšky a ľudia sa môžu spoliehať iba na prerušované dodávky vody. Navyše po tom, čo teroristi cez víkend vyhodili do vzduchu potrubie, netečie voda v metropole vôbec. Nehovoriac o dodávkach elektriny a ostatnej infraštruktúre. Z 33 miliárd dolárov, ktoré sľúbili darcovské krajiny a organizácie v roku 2003 Iraku, bolo do konca roka 2004 poskytnutých len 6,7 miliardy.
Jedným z najväčších úspechov stretnutia tak bolo oficiálne zažehnanie európsko-amerických problémov spred vyše dvoch rokov a prísľub Európy podieľať sa na obnove krajiny. "Začína sa demokratický proces a je pre nás dôležité, či sme boli proti vojne alebo nie," vyhlásil šéf nemeckej diplomacie Joschka Fischer, jeden z najostrejších kritikov americkej intervencie. Jeho luxemburský kolega Jean Asselborn (jeho krajina momentálne EÚ predsedá) ho však doplnil, že skutočne ústrednú úlohu by mala začať zohrávať OSN. Aspoň zlomkovým úspechom je aj oznámenie Egypta, že ako prvá arabská krajina od roku 2003 nadviaže diplomatické styky s Bagdadom.
Politici sa nevyhli ani otázkam vnútorného vývoja v Iraku: príprave ústavy či boju proti povstalcom a teroru. Šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová rázne vyzvala Sýriu, aby "zabezpečila hranice pred prenikajúcimi teroristami". Lídri z vyše 80 krajín sľúbili podporu vláde premiéra Ibrahíma Džafárího a jeho šiítmi dominovanej vláde, no vyzvala na väčší podiel na moci pre sunnitov. Tí navyše dostali iba zlomok im prisľúbenej 13-miliardovej pomoci.