V celom Maďarsku si dnes pripomínajú 50. výročie začiatku krvavej antikomunistickej revolúcie a boja za slobodu spod sovietskej okupácie z roku 1956. V rámci oficiálneho programu osláv historickej udalosti do Budapešti prišlo rekordné množstvo 56 zahraničných delegácií na čele s hlavami štátov a premiérmi. Je medzi nimi aj slovenský prezident Ivan Gašparovič. Výročie revolúcie však krajinu a domácich politikov naďalej rozdeľuje.
Masové ozbrojené povstanie pred polstoročím, na ktoré sa neskôr premenila spočiatku pokojná demonštrácia z iniciatívy študentov Technickej univerzity v Budapešti za demokratizáciu, slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk, sprevádzali aj veľké násilnosti a lynčovanie stúpencov komunistického režimu. Do bojov sa totiž popri iných povstalcoch zapojili aj radikáli a nacionalisti, túžiaci po obnove horthyovského, alebo dokonca predtrianonského Maďarska. Na zúčtovanie s príslušníkmi moci bez súdu často stačilo udanie ich neprajníkov.
Za cenu veľkých obetí
Po trinástich dňoch ťažkých bojov a obetí revolúciu potlačili 4. novembra 1956 s pomocou sovietskych zbraní, zvrhnutú legitímnu vládu reformátora komunistu Imre Nagya nahradila Moskvou dosadená bábková vláda Jánosa Kádára, vtedajšieho prvého tajomníka Maďarskej socialistickej robotníckej strany. V revolúcii zahynulo údajne päťtisíc ľudí (z toho v Budapešti 2 045), zranenia utrpelo 19 226 osôb. Padlo aj 700 sovietskych vojakov a bez stopy zmizlo 51. Podľa Inštitútu 1956 v následných masových represiách proti aktívnym účastníkom revolúcie na  trest smrti odsúdili 341 osôb, 326 aj popravili. Súdy dovedna odsúdili 26-tisíc osôb.
Zakorenené rozdelenie
Aj dnes je hlavným problémom, ak politické strany, rôzne skupiny a bývalí revolucionári oslavujú zvlášť. Nejde pritom ani tak o to, prečo oslavujú oddelene, ale to, čo oslavujú. Čo to vlastne je, čo rozdeľuje všetkých a o čom si myslia, že to je ten skutočný rok 1956?, spýtal sa koncom týždňa prezident László Sólyom na stretnutí s domácimi historikmi. Vzhľadom na to, že rozličné pohľady na priebeh a význam revolúcie aj po polstoročí rozdeľujú spoločnosť, ich vyzval, aby sa postarali o vznik naozaj objektívneho obrazu o tejto udalosti.
Maďarov však v tejto súvislosti nedelia iba protichodné názory na revolúciu. Ešte viac im snáď bráni nájsť spoločnú reč pokračujúce hlboko zakorenené rozdelenie spoločnosti na ľavicu a pravicu, na umiernených a radikálnych. Podpísala sa aktuálne pod to aj súčasná napätá vnútropolitická situácia kvôli požiadavkám a demonštráciam opozície za odstúpenie "klamára" -- premiéra Ferenca Gyurcsánya.
Oslavy s protestmi
Rozpory v spoločnosti sú také veľké, že napríklad v nedeľu, keď prezident Sólyom odovzdával v parlamente vyznamenania k výročiu revolúcie, deväť ocenených odmietlo podať na protest ruku premiérovi i predsedníčke parlamentu Katalin Sziliovej. Tá je tiež socialistka. Navyše opozičný FIDESZ oznámil, že bude bojkotovať akcie, kde vystúpi s prejavom Gyurcsány. Premiér má vystúpiť dnes na slávnostnom zasadaní parlamentu s účasťou zahraničných hostí, kde schvália vyhlásenie o slobode. FIDESZ tam zrejme bude chýbať. Demonštranti môžu zostať na námestí pred parlamentom aj počas oficiálnej časti programu so vztyčovaním zástav. Polícia ich však uzavrela do dvojitého kordónu s vysokými tabuľami s fotografiami z roku 1956.