Európsky parlament odmietne dohodu o sedemročnom rozpočte pre úniu "v jej súčasnej podobe", ku ktorej dospeli šéfovia štátov a vlád členských krajín na decembrovom summite. Vyplýva to z návrhu uznesenia schválenom rozpočtovým výborom, ktorým sa budú europoslanci zaoberať budúci týždeň na plenárnom zasadaní v Štrasburgu. Výbor nepovažuje dohodu "za záruku takého rozpočtu, ktorý by viedol k zvýšeniu prosperity, solidarity a bezpečnosti". Vyslovil poľutovanie, že členské štáty sa namiesto podpory európskeho rozmeru snažili obhajovať národné záujmy a kládli dôraz na tradičné politiky únie.
Mandát pre Rakúsko
Europoslanci však nezatvárajú dvere pred dohodou. "Výbor zamietol konštrukciu dlhodobého výhľadu. Nezaoberal sa konkrétnymi ukazovateľmi. Vyslovil požiadavku, aby rakúske predsedníctvo dostalo mandát na rokovania o dlhodobom finančnom výhľade," povedal pre HN slovenský europoslanec a člen rozpočtového výboru Sergej Kozlík. Veto podľa neho nehrozí, ak Rakúsko dostane mandát na rokovania. Ak nie, hrozba veta tu stále bude.
Podľa nemeckého konzervatívca Reimera Bögeho (predkladateľa uznesenia) má rakúske predsedníctvo dobrú pozíciu, keďže "menšie krajiny niekedy dokážu urobiť viac než veľké". Rakúski politici však nečakajú, že by dostali pružný mandát na rokovania od členských krajín. "Pre niektoré krajiny tam nie je žiadny manévrovací priestor," upozornil rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Niektoré sa podľa neho ocitli až za limitom, ktorý si sami stanovili.
Zvýšenie nebude revolučné
Europoslanci mienia využiť svoje právomoci a chcú presadiť zvýšenie finančného rámca, zlepšiť flexibilitu pri vonkajších programoch únie a sprísniť kontrolu pri využívaní štrukturálnych fondov. Výhľad v súčasnej podobe podľa Kozlíka nezohľadňuje priority parlamentu, akými je dostatok prostriedkov na štrukturálne fondy, smerovanie financií do vedy, výskumu či zabezpečenie Lisabonskej stratégie. "Zvýšenie prostriedkov je možné, hoci si nemyslím, že bude revolučné. Ročne pôjde o stovky miliónov eur na cielené programy či už v oblasti vyrovnávania regionálnych rozdielov, vedy, techniky, malého a stredného podnikania," uviedol Kozlík. V kuloároch sa hovorí, že by sa rozpočet napokon mohol zvýšiť o viac než jednu miliardu eur na sedem rokov. Najväčší úspech pritom europarlament dosiahol v roku 1988, keď dokázal presadiť zvýšenie rozpočtu o 3,6 miliardy eur. "Teraz musíme signalizovať, že nie sme len gumová pečiatka pre dohody," komentovala nadchádzajúcu diskusiu o rozpočte pre úniu dánska liberálna europoslankyňa Anne Jensenová. Predpokladá sa, že parlament rozpočet nakoniec s istými zmenami schváli najneskôr v marci.