Americká Snemovňa reprezentantov posunula dopredu návrh zákona o sankciách pre zahraničné firmy podnikajúce v Iráne. To napriek tomu, že Biely dom vyjadril obavy nad takýmto zákonom, pretože by mohol podkopať úsilie USA presadiť aj u spojencov jednotný postup proti iránskemu jadrovému programu. Zákon zatiaľ schválil Výbor pre medzinárodné vzťahy Snemovne reprezentantov, a to výraznou väčšinou 37 ku trom. Na pôdu Snemovne ako celku by sa mal dostať v apríli, no očakáva sa, že bez problémov prejde, pretože aj tu má vysokú podporu.
Ako uviedla agentúra Reuters, v prípade schválenia zákon umožní USA trestať zahraničné firmy, ktoré za jeden rok investujú v Iráne minimálne 40 miliónov dolárov do energetického sektora. Americké finančné inštitúcie budú mať zakázané podieľať sa na spolupráci s takouto firmou a USA nebudú od nej kupovať tovar či služby. V prípade, že firma investuje v Iráne ročne do 20 miliónov dolárov, bude to stačiť na zastavenie ekonomickej pomoci krajine, z ktorej podnik pochádza.
Zákon sa však nepáči Bielemu domu, z ktorého už zazneli hlasy, že "takéto sankcie vytvárajú napätie medzi USA a krajinami, ktorých pomoc USA potrebujú na jednotný postup proti Iránu". Pre vlastné firmy síce prezident predĺžil zákaz investovania v Iráne, no zahraničné podniky sú už niečo iné. Ako uviedla agentúra AP, pre Biely dom je dôležité, aby získal na svoju stranu spojencov pre hlasovanie v Bezpečnostnej rade OSN. Očakáva sa, že sankcie voči zahraničným firmám by poškodili firmy z Japonska, Indonézie, no hlavne z Francúzska a Ruska, ktoré sú stálymi členmi BR OSN a v prípade hlasovania o sankciách proti Iránu by ich tento fakt mohol ovplyvniť.
Prípadné uvalenie sankcií zo strany BR OSN na Irán by malo najhorší dosah na bežné obyvateľstvo.
Ako uviedol pre Rádio Slobodná Európa Alex Vatanka z časopisu Jane's Information Group, sankcie totiž počítajú aj s obmedzením cestovania. To by však mohlo znamenať nástup ostrých protestov protivládnych Iráncov, ktorí sú národom obchodníkov. Súčasná nezamestnanosť dosahuje okolo 30 percent a obchod s drobným tovarom je pre Iráncov existenčný. Naopak, podľa Reuters rastie počet obyvateľov Iránu, ktorí síce súčasnú vládu nepodporujú, no podporujú jej jadrový program a sankcie USA by mali na nich presne opačný efekt. Mnohí nechápu, prečo ich krajina jadrový program mať nemôže, keď USA majú vlastný a navyše, neprekáža im taký program v Pakistane alebo v Indii.

Slovenským podnikom sankcie nehrozia
Prípadné uvalenie sankcií USA na zahraničné firmy slovenské podniky nepoškodí. Ako pre HN uviedol štátny radca z Odboru medzinárodného obchodu a vnútorného trhu MH SR Peter Molnár, slovenské podniky výraznejšie aktivity v Iráne nemajú. V minulosti síce nejaké pokusy boli, no k väčším investičným akciám nikdy nedošlo. Ani obchodná výmena medzi Slovenskom a Iránom nie je príliš vysoká, aj keď za ostatné dva roky sa predsa len zvýšila. Za rok 2005 vyviezlo Slovensko do Iránu komodity za vyše 255 mil. Sk, čo je približne o 45 mil. Sk viac než za rok 2004. Ten bol však prelomový, keď podľa MH SR vzájomná obchodná výmena v ňom medziročne vzrástla o 100 percent. Hlavným vývozným artiklom sú stroje, elektrické prístroje, sklo a sklené výrobky, nerastné suroviny, chemické výrobky a výrobky zo železa, ocele a plastov. Dovoz z Iránu je pravidelne vyšší, za minulý rok sa do SR doviezol tovar za 469,8 mil. Sk (medziročný pokles zo 625,3 mil. Sk), pričom v najväčšej miere to boli orechy, citrusové plody, konzervovaná zelenina, motocykle, bicykle, liečivé rastliny, koberce a podlahové krytiny.