Tu majú hlavné slovo zbrane, hovorí Daúd Salmán z juhoirackej provincie Basra. O násilnostiach odohrávajúcich sa medzi kmeňmi v jeho dedine dedine doteraz mlčal, ale keď pri jednej hádke zablúdená guľka zasiahla jeho syna, rozhodol sa, že prehovorí, a z dediny sa odsťahoval. V provincii Basra žijú príslušníci siedmich kmeňov a spory medzi nimi často vyústia do otvoreného boja, napísala agentúra AFP.
Potýčky striedajú odvety a miestna polícia sa tomu z diaľky prizerá. Oblasti v blízkosti kuvajtskej hranice sužujú kmeňové spory niekoľko rokov. Väčšina miestnych bezpečnostných zborov bola odvelená na boj proti Islamskému štátu (IS) a rodiny sa ocitli ponechané napospas samy sebe. 41-ročný Salmán hovorí, že neozbrojená rodina v tomto prostredí neprežije. Miesta obývané civilistami sa často stanú bojiskom skupín, ktoré majú automatické zbrane aj mínomety. V jednej z nespočetných bitiek jedna strela zasiahla jeho pätnásťročného syna Alího do ramena, keď bol chlapec pred domom. Rodina sa presťahovala bližšie k mestu Basra, ďalej od územia ovládaného kmeňmi.
Chýbajú vojaci aj policajti
Dôvodom sporov sú často hádky o obchod alebo o česť, ale tiež napríklad o výsledok futbalového zápasu. Policajti sú v týchto prípadoch na nič.
Na mieste nie sú vojaci ani federálni policajti. "Miestna polícia sa do hádok nemieša, pretože sama nemá žiadnu ochranu - nemá obrnené vozidlá ani tanky," hovorí člen provinčnej správy Ghaním Hamíd.
A aj ak by policajti zasiahnuť mohli, mnohí to odmietnu, pretože sú sami členom niektorého z klanov a boja sa krvnej pomsty. 34-ročný inžinier Hajdar Alí si myslí, že by pomohlo, keby boli povolaní vojaci a policajti z iných provincií, ktorých s miestnymi nespájajú žiadne zväzky.
Ďalší tvrdia, že je potrebné skonfiškovať zbrane. Ale aj keď polícia robí domové prehliadky, nedokázala vykoreniť ohromný arzenál, ktorý medzi ľuďmi stále je.
Nepokoje ovplyvňujú aj zahraničné spoločnosti
Basra má ako jediná z irackých provincií prístup k moru. Je bohatá na ropu, sú tam početné rafinérie a pôsobia tam mnohé zahraničné spoločnosti. Bitky medzi kmeňmi dosahujú niekedy takého stupňa, že niektoré podniky musia svoje aktivity prerušiť, priznáva generál Džamíl Šammarí, ktorý je veliteľom operácií v Basre. "Niekedy sa kvôli bojom musia zavrieť cesty, zamestnanci ropných firiem sa nedostanú do práce, naruší sa aj rozvody elektriny," hovorí generál.
Hajdar Alí sa domnieva, že je potrebné zmeniť prístup verejnosti. "Spoločnosť musí kmeňové boje zavrhnúť skôr, než to urobí zákon," hovorí.
Šejk Muhammad Zajdáví, vysokopostavený člen kmeňa Bú Zajd, sa pripojil k armádnej komisii, ktorá má odstrániť kmeňové trenice. Rokovania sa konajú za prítomnosti zástupcov kmeňov, ktoré riešia spor, a ďalších, ktorí fungujú ako sprostredkovatelia. O treste rodiny rokujú dlhé hodiny - v prípade smrti ide o výkupné za krv, ktoré môže mať formu finančného vyrovnania alebo požiadaviek na vylúčenie z kmeňa. Zajdáví povedal, že vlani komisia vyriešila 176 sporov, z ktorých niektoré sa ťahali mnoho rokov.
Odborník na situáciu v Iraku Kirk Sowell hovorí, že niektoré problémy pretrvajú, pretože "Basra netrpí iba kmeňovým násilím, ale aj organizovaným zločinom". V krajine, ktorá sa práve zbavila IS, je podľa neho teraz najväčší bezpečnostný problém domácej povahy. Sowell tvrdí, že z mnohých polovojenských jednotiek, pochádzajúcich z juhu a zapojených do bojov proti IS, sa teraz stali "miestne mafiánske gangy". S nimi sa do Basry dostalo množstvo zbraní a pribudlo bitiek.