Nemecko si dnes vydýchlo a s ním aj celá Európa. Tri politické strany, ktoré viedli krajinu v uplynulom volebnom období, sa dohodli na pokračovaní koaličnej spolupráce. Najvýkonnejšia ekonomika Európskej únie sa tak vyhla predčasným voľbám a pádu do politického chaosu, ktorý by negatívne ovplyvnil dianie na celom kontinente.
Čo dosiahnutie koaličnej dohody znamená a akú pozíciu bude mať v novej vláde nemecká kancelárka Angela Merkelová?
Hrozba politického chaosu
Hoci jasným víťazom nemeckých parlamentných volieb sa vlani v septembri stali so ziskom takmer 33 percent Merkelovej kresťanskí demokrati, vytvorenie vládnej koalície viselo až do dneška na vlásku. Koaliční sociálni demokrati totiž zažili s výsledkom mierne nad 20 percent historickú porážku, ktorú pripisovali uplynulému volebnému obdobiu a spolupráci s konzervatívcami. A to bol dôvod, prečo odmietali v koalícii s Merkelovou pokračovať.
Merkelová preto začala okrem sesterskej Kresťansko-sociálnej únie rokovať aj so Zelenými a liberálmi zo Slobodnej demokratickej strany. Po niekoľkých týždňoch však rozhovory o takzvanej jamajskej koalícii stroskotali a v krajine sa reálne začalo hovoriť o predčasných voľbách. To by bolo problémom pre celú Európu, keďže práve Nemecko je hlavným motorom európskej ekonomiky a zemetrasenie na jeho politickej scéne by malo negatívny dosah na celú Úniu.
Po stroskotaní jamajských rozhovorov sa do hry vrátila veľká koalícia kresťanských a sociálnych demokratov s Kresťansko-sociálnou úniou. Proti nej sa síce stavali najmä mladí ľavičiari vnútri Sociálno-demokratickej strany Nemecka.
Strana nakoniec v januári aj napriek tomuto odporu na mimoriadnom zjazde v Bonne koaličné rokovania s CDU posvätila. A dnes sa s kresťanskými demokratmi dohodla.
Základnou podmienkou však bolo, že sociálni demokrati už nebudú vo veľkej koalícii ťahať za výrazne kratší koniec povrazu, ako to bolo v uplynulom období. A tento cieľ sa zrejme podarilo SPD naplniť. V novej vláde budú podľa informácií denníka Die Welt sociálni demokrati ovládať napríklad dôležité ministerstvo financií, ktoré dlhé roky viedol kresťanský demokrat a tradičný Merkelovej súputník Wolfgang Schäuble. Po novom bude rezortu financií šéfovať hamburský starosta Olaf Scholz.
Okrem toho dostane SPD aj ministerstvá zahraničných vecí, práce, rodiny, spravodlivosti a životného prostredia.
Posilniť by sa mali aj kresťanskí demokrati. Šéfom kľúčového ministerstva vnútra by sa mal stať priamo predseda CSU Horst Seehofer.
Pre bavorských partnerov Merkelovej kresťanskej demokracie ide o významný úspech. Pod palcom totiž budú mať vnútornú bezpečnosť, ktorej v posledných rokoch dominuje problém nelegálnej migrácie. A práve výrazné obmedzenie prílivu migrantov a rýchlejší i efektívnejší odsun odmietnutých žiadateľov o azyl boli témy, na ktorých sa Seehofer a Merkelová v minulosti hádali.
Okrem toho CSU ovládne aj rezorty dopravy a rozvojovej pomoci. Kresťanskí demokrati si popri kresle kancelárky podržia dôležité ministerstvá obrany a hospodárstva
Otázniky nad silou vlády
Otázky sa množia aj nad pevnosťou veľkej koalície. Tá totiž bude vzhľadom na prepad volebných ziskov disponovať výrazne nižšou silou v Bundestagu. Všetky tri strany sa teda budú musieť vyzbrojiť veľkou dávkou trpezlivosti a schopnosti uzatvárať kompromisy.
Ani tak však nebude isté, že koalícia skutočne dovládne. „Objavili sa názory, že vláda po dvoch rokoch zhodnotí, ako spolupráca funguje a či má vôbec zmysel v nej pokračovať. Aj to svedčí o skutočnosti, že nová koalícia bude oslabená,“ uviedla pre HN Zuzana Lizcová, analytička Výskumného centra českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Merkelovej však podľa nej nahráva do kariet to, že v Nemecku sa dosiaľ neobjavil silný politik, ktorý by ju mohol nahradiť.