New York, Washington, Madrid a Beslan. Mapa vojny proti medzinárodnému teroru sa rozšírila o ďalšie bojisko - britskú metropolu Londýn. Al-Kajdá dala opäť vedieť, že je tu a svoj boj proti demokracii a západnej spoločnosti nevzdáva. Svet mal včera možnosť opäť vidieť scény, na ktoré si už takmer zvykol. Iba takmer, keďže teror v uliciach našich miest sa nás vždy bude viac dotýkať ako zábery anonymných mŕtvych v Bagdade. Aj v Londýne sa všetko začalo ako v New Yorku či v Madride. Najprv zábery chaosu, potom hľadanie príčin: najprv nevinných ako zlyhanie techniky, ľudského faktora, potom pravdepodobných - ako v prípade teroristickej skupiny ETA, nakoniec si však všetci museli priznať ťažko vysloviteľnú pravdu. Udreli islamskí extrémisti.
Aj v Londýne to bolo podobné. Najprv mal byť príčinou nárazový prúd. Rýchlo sa však dalo rozpoznať, že nemohlo ísť o náhodu. Niekoľko simultánnych útokov na stanice metra, k nemu sa pridal výbuch v autobuse. A potom je tu ďalší faktor, ktorý je pre Al-Kajdu mimoriadne dôležitý. Chce ovplyvniť politické dianie a ukázať, že nimi šírený strach mení politiku. V Madride zaútočili tesne pred voľbami a odstavili konzervatívnu vládu. Ani nie tak preto, že by im socialisti boli dvakrát po chuti. Urobili to, aby svetu ukázali, že to dokážu.
Druhýkrát sa to už však opakovať nesmie. Teroristi udreli v Londýne aj preto, lebo Británia bola dejiskom významných rokovaní G8, siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta a Ruska. Ich hlavné posolstvo znie: môžeme zaútočiť najmocnejším mužom sveta priamo pod nosom. "Teroristi neuspejú a nezničia naše hodnoty a spôsob života. Útok na našu krajinu je útok na všetkých, na celý civilizovaný svet," vyhlásil zdrvený Tony Blair. "Terorizmus na našej pôde nemôže uspieť," znejú slová prezidenta Georgea W. Busha z 11. septembra. No predsa sa útoky darí uskutočňovať. A to aj napriek všetkým opatreniam, ktoré britská vláda a úrady vykonali. Od útokov z 11. septembra výdavky Británie na bezpečnosť vzrástli z jednej na jeden a pol miliardy libier.
Aj napriek všetkým snahám nie je možné vykoreniť terorizmus. Vždy sa nájde zopár bláznov a extrémistov, ktorí svoje zvrátené myšlienky zakrývajú náboženstvom alebo iným presvedčením.
Niečo však medzinárodné spoločenstvo predsa len urobiť môže, a ak vydrží, tak nakoniec nad terorom môže aj zvíťaziť. Nesmie sa podlomiť vo svojej snahe bojovať s nimi, nesmie žiť v strachu a vzdať sa svojho svetonázoru. Svetoví lídri sa nesmú sporiť v otázkach, ktoré pomáhajú všeobecnému pokroku. G8 musí otvoriť svoje srdce Afrike a napredovať aj v ďalších témach verejného záujmu.
Terorizmus nikdy úplne nevyhynie. No posilnením spolupráce a jednotným postojom svet zvrátencom ukáže, že sa pred nimi neskloní.