Smernica únie o pracovnom čase sa pravdepodobne tak čoskoro meniť nebude. Na kompromise sa nedohodli tento mesiac ani ministri práce a sociálnych vecí EÚ na tohtoročnom júnovom zasadnutí v Luxemburgu. "Podľa viacerých expertov, vyhliadky na dosiahnutie dohody v tejto otázke v budúcnosti sú slabé," konštatoval Radko Duda y tlačového odboru ministerstva práce.
Veľká Británia a spolu s ňou aj iné krajiny sa nechcú vzdať výnimky, ktorá umožňuje dlhší ako 48-hodinový pracovný týždeň. Problém revízie smernice sa nepodarilo vyriešiť rakúskemu predsedníctvu sa tak teraz dostáva na stôl fínskeho predsedníctva.
V čom je podstata sporu o smernicu
Vo Veľkej Británii využíva výnimky zo 48 hodinového pracovného času až šestnásť percent zamestnancov.
Európska komisia, Francúzsko, Švédsko a niektoré iné krajiny žiadajú, aby sa počas siedmich rokov odstránila výnimka z maximálnej dĺžky pracovného času. Túto výnimku v roku 1993 dohodol vtedajší britský premiér John Major. Európsky parlament navrhuje zrušenie výnimky so vstupom novej smernice do platnosti, pravdepodobne od roku 2009.
Návrhy na zmenu smernice vyvolalo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Podľa tohto rozhodnutia sa má do pracovného času započítavať aj čas, ktorý strávia lekári ale aj napríklad hasiči doma, keď sú v pohotovosti pripravení na službu. Ak by sa začalo uplatňovať rozhodnutie súdu, nemocnice a štát by museli platiť lekárom a hasičom príplatky za nadčasy, keďže 48-hodinový týždenný limit by veľmi rýchlo presiahli. Podľa europarlamentu preplácanie tejto pohotovosti by bolo v kompetencii štátov únie.
Podľa Veľkej Británie by to ohrozilo konkurencieschopnosť trhu práce a zvýšilo nezamestnanosť.
Nepokročilo sa ani v rokovaniach o maximálnej možnej dĺžke pracovného týždňa, nadčasoch a klasifikácii pracovného času.
Pracovný čas v niektorých krajinách únie
Veľká Británia
Pracovný týždeň má 48 hodín, v súkromnom sektore aj viac.
Belgicko
V Belgicku je dvojité obmedzenie pracovného času. Pracovný čas nesmie prekročiť 8 hodín denne a 39 hodín týždenne.
Česko
Pracovný čas je 40 hodín týždenne.
Francúzsko
Pracovný čas je 35 hodín týždenne
Holandsko
Pracovný čas je 520 hodín ročne, čo vychádza 40 hodín týždenne.
Írsko
Maximálny počet hodín v pracovnom týždni je 48
Nemecko
Pracovný čas sa pohybuje od 37,5 do 40 hodín týždenne (podľa regiónov)
Švédsko
Pracovný čas je maximálne 40 hodín týždenne
Portugalsko
Pracovný čas v Portugalsku je maximálne 40 hodín týždenne. Tento čas sa však ráta ako priemer na štyri mesiace, takže v niektorých týždňoch môže byť vyšší a v iných zase nižší
Slovensko
Maximálny pracovný čas je týždenne 40 hodín. S prácou nadčas je maximálny pracovný čas 48 hodín.
Flexibilný pracovný čas je výhodný
Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok zverejnila nedávno štúdiu, podľa ktorej je výhodný flexibilný pracovný čas. Najväčšie množstvo spoločností a organizácií ponúkajúcich flexibilný pracovný čas v Európe možno nájsť v Lotyšsku, v Švédsku, vo Fínsku a v Británii. Podľa štúdie z flexibilného pracovného času majú výhody nielen zamestnanci, ale aj zamestnávatelia. Až 61 % účastníkov prieskumu hovorilo o "vyššej miere spokojnosti s prácou" medzi zamestnancami firmy, 54 % zas označilo flexibilný čas za spôsob "lepšieho prispôsobenia pracovného času množstvu práce". Správa tiež poukázala na menší počet absencií i zníženie platených nadčasov.
Niekoľko údajov
Flexibilný pracovný čas využívalo 48 % spoločností s 10 a viac zamestnancami v EÚ.
16 % spoločností využívalo systémy, ktoré pracovníkom umožňujú posúvať iba dobu začiatku a konca práce v rámci jedného dňa,
7 % umožňovalo akumulovať nadčasy i neodpracované hodiny,
12% umožňovalo niektorým zamestnancom brať si plnú dennú dovolenku ako kompenzáciu za akumulované nadčasy,
13% spoločností ponúkalo pracovníkom kompenzovať nadčasy tým, že zostanú dlhšie mimo pracoviska.
Ako je rozdelená EÚ z pohľadu uplatňovania smernice o pracovnom čase?
Podľa postojov je možné rozdeliť krajiny do troch skupín:
* 1. členské krajiny, ktoré zdôrazňujú potrebu ukončenia používania opt-out -- Švédsko, Španielsko, Belgicko, Francúzsko, EL (Grécko), Luxembursko.
* 2. členské krajiny podporujúce možnosť opt-out a nesúhlasiace s pozmeneným a doplneným návrhom Európskej komisie -- Veľká Británia, Rakúsko, Lotyšsko (uspokojí sa s 10-ročnou výnimkou), Litva, Slovensko, SIovinsko, Cyprus, Poľsko, Malta, Estónsko, Nemecko, Taliansko, Česko.
* 3. členské krajiny s flexibilnejším a menej vyhraneným postojom -- Írsko (tendencia podporiť a pridať sa k prvej skupine), Dánsko ( tendencia prikloniť sa k prvej skupine), Portugalsko (istý príklon k prvej skupine), Holandsko (ako východisko navrhuje rozdelenie návrhu na dve časti a primárne riešiť dôsledky SIMAP/Jaeger, sympatie k prvej skupine), Maďarsko (tendencia prikloniť sa k druhej skupine ), Fínsko.
Stanovisko Slovenska k smernici
Slovensko vidí problémy s odsúhlasením návrhu Komisie najmä v týchto častiach:
- "phasing out" -- ide o prechodné obdobie a jeho postupné prehodnocovanie s cieľom v budúcnosti zrušiť opt-out (individuálne výnimky). Slovensko v záujme flexibility preferuje opt-out, súhlasí však s jeho pravidelným prehodnocovaním po 3 až 5 rokoch. Dobu jeho zrušenia nenavrhujeme stanoviť v smernici, ale mala by byť výsledkom prehodnotenia na základe správ o hodnotení uplatňovania týchto ustanovení o opt-out,
- udržanie opt-out na neobmedzenú dobu považuje Slovensko za kľúčovú podmienku pracovnoprávnych vzťahov a pružnej organizácie práce, preto podporí len taký návrh, ktorý umožní trvale uplatňovať opt-out, vrátane možnosti individuálneho opt-out.
- Slovensko nesúhlasí s návrhom na limit pracovného času 55 hodín týždenne. Pre SR je prijateľný limit 65 hodín, pretože toto obmedzenie je likvidačné pre zamestnancov a zamestnávateľov najmä v niektorých odvetviach so sezónnym charakterom práce (pôdohospodárstvo, cestovný ruch) ale i v odvetviach, kde sa využívajú krátkodobé kontrakty (stavebníctvo).
-- Podporujeme návrh Maďarska, aby sa neaktívne obdobie pracovnej pohotovosti nezapočítavalo do odpočinku (denného, týždenného) pokiaľ kolektívna zmluva alebo dohoda medzi sociálnymi partnermi alebo vnútroštátna legislatíva neustanoví inak.
-- SR súhlasí s postojom Veľkej Británie, podľa ktorého čas strávený mimo pracoviska (doma) by malo byť možné definovať ako čas oddychu.