V rámci prípravy na dva kľúčové samity so starými nepriateľmi sa severokórejský vodca Kim Čong-un robí "mediálne lepším". Vystupuje ako štátnik milujúci svoju rodinu a krajinu, mierni svoju agresívnu rétoriku, obliekol si tiež šaty západného strihu a odhodil večne zapálenú cigaretu. Dá sa to však despotovi veriť?
Severokórejský diktátor Kim Čong-un by si podľa všetkého veľmi prial, aby ho takto svet vnímal. Nasvedčuje tomu urputná snaha o zmenu imidžu, o ktorú sa snaží pred historickými samitmi s nedávnymi arcinepriateľmi. V piatok sa stretne s juhokórejským prezidentom Mun Če-inom a neskôr, pravdepodobne začiatkom júna, zrejme tiež so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.
V tejto chvíli však nie je Kim Čong-un severokórejským Gorbačovom ani náhodou. Na to nové šaty európskeho strihu ani pár ústretových vyhlásení zďaleka nestačí.
Len náhodne: Severná Kórea zostáva pod jeho železnou päsťou barbarským gulagom, v ktorom všadeprítomný represívny aparát zabíja a mučí ľudí kvôli úplným hlúpostiam. Jej rakety a jadrové bomby doteraz neprestali ohrozovať svet, hoci Kim cez víkend sympaticky vyhlásil, že zastaví ďalšie testy ničivých zbraní.
Na druhú stranu, nejako sa začať musí, a aj to málo je lepšie ako nič. Zatiaľ ide len o drobné posuny, ktoré majú zlepšiť mediálny obraz Kim Čong-una a predstaviť ho ako srdečnejšieho človeka z mäsa a krvi.
Cigareta na verejnosti je preč
Zo severokórejských médií v poslednej dobe prakticky vymizli obrázky jadrových striel a tiež tradičná nepriateľská rétorika na adresu Spojených štátov i Južnej Kórey. V palebnej línii severokórejskej propagandy tak prakticky osirela japonská vláda vedená Šinzóom Abem, ktorá zostáva "žalostne reakcionárskou".
Samotný Kim je predstavovaný ako prístupný štátnik milujúci svoju rodinu i krajinu. S tým súvisia aj ďaleko početnejšie televízne reportáže z jeho návštev škôlok a jaslí, pri ktorých sa hrá s deťmi ako naozajstný "otec národa". Vo vysielaní sa to už toľko nehemží najrôznejšími uniformami, ale pribudli estrády a zábavné programy. Dôraz je kladený na "progresívnu mladosť".
Možno, že je to len efektívna marketingová stratégia, pokus ukázať úprimnosť Severu pred piatkovými mierovými rozhovormi. Možno však myslí Kim Čong-un svoju snahu zľudštiť severokórejskú totalitu naozaj vážne, hoci mu to väčšina analytikov príliš neverí. Zatiaľ nevieme.
Juhokórejské médiá si všimli, že Kim prestal na verejnosti nosiť tradičný čierny "revolučný" odev a objavuje sa v moderných šedých oblekoch západného strihu. Zmizol tiež jeden z jeho skôr neodmysliteľných atribútov - cigareta, ktorú donedávna žmolil v ruke prakticky neustále.
K normálu ďaleko
Dobrý ťah sa Kim Čong-unovi podaril aj s doteraz takmer neviditeľnou elegantnou manželkou Ri Sol-Ču. Udelil jej titul prvej dámy, čím významne posilnilo jej postavenie pred samitmi, a naznačil tak, že ženy môžu hrať v tradične maskulínnom režime aktívnejšiu úlohu.
Podľa znalcov pomerov v Severnej Kórei je povýšenie Ri Sol-ču zrejme súčasťou snáh vykresliť krajinu ako "normálny štát". Aj Kim Čong-unovi, najmä ak myslí vonkajšie aj vnútorné oteplenie vážne, však musí byť jasné, že k "normálnej krajine" chýbajú jeho Severnej Kórei celé svetelné roky.
Zatiaľ je evidentné, že Pchjongjang jemne pripravuje Severokórejčanov na to, čo môžu nasledujúce životne dôležité týždne priniesť. Ak by sa mladý diktátor dohovoril s USA a Južnou Kóreou podľa svojich predstáv (zatiaľ netušíme akých), môžu prísť aj ďalšie zmeny. Budú zrejme v duchu nejakého odvaru čínskych hospodárskych reforiem. Ak však odíde od rokovacieho stola nahnevaný, všetko sa zrejme rýchlo vráti do starých koľají. A možno bude aj horšie.