Nemecko je po vyslovení nedôvery Gerhardovi Schröderovi o krok bližšie k predčasným parlamentným voľbám. Situácia sa však zdá komplikovanejšia, ako keď kancelár v máji oznamoval úmysel podstúpiť volebnú skúšku. Vtedy voľbami v Severnom Porýní-Vestfálsku padla posledná bašta červeno-zelenej koalície. Dnes už je jedno, či vtedy konal v afekte alebo sa v jeho mysli už dlhšie rodil strategický plán. Po piatkovom hlasovaní je jasné iba jedno: nič nie je také jasné. Dokonca nie je jasné ani to, či sa predčasné voľby vôbec uskutočnia.
Komplikovaný systém rozpúšťania parlamentu v Nemecku vyžaduje splnenie určitých premís. Otcovia spolkovej republiky to pritom pred vyše polstoročím pri tvorbe ústavy mysleli dobre. Práve parlamentná nestabilita z čias medzivojnovej Weimarskej republiky viedla k sérii víťazstiev nacistov, až kým sa Adolf Hitler nestal neobmedzeným diktátorom. Ústava preto nepripúšťa politikárčenie a šachovanie s mandátom, ako to robí Schröder. Bundestag -- Spolkový snem -- sa môže rozpustiť až vtedy, keď vláda nebude mať stálu väčšinu. Preto sa kancelár snaží argumentovať spormi vnútri SPD aj s menším koaličným partnerom -- Zelenými. Tie sú síce realitou, no zatiaľ sa neprejavili pri hlasovaniach, a už vôbec sa nemôže hovoriť o ochromení vládnutia.
Na rade je prezident Horst Köhler, ktorý do troch týždňov rozhodne, či sa ústavné podmienky splnili alebo nie. Ak by aj dal voľbám zelenú, ešte je tu Ústavný súd. Ten už avizoval, že na preskúmanie veci bude potrebovať nejaký čas, a tak sa môže posunúť aj predpokladaný septembrový volebný termín.
Skutočné dôvody Schröderovho kroku boli úplne iné než nedostatok podpory v Bundestagu: klesajúci vplyv SPD na regionálnej a komunálnej úrovni, nie príliš profitujúce priateľstvo so šéfom Zelených Joschkom Fischerom a všeobecná nepopularita jeho strany a vlády v očiach verejnosti. Schröder tvrdí, že chce vo voľbách zvíťaziť. Aj v tomto prípade ide iba o ďalšiu zásterku, aby mu prezident odobril jeho plán. Už dnes je zrejmé, že prinajmenšom na čas sa s funkciou kancelára rozlúči. No nie ako porazený. Už v minulosti dokázal, že je veľmi dobrým stratégom a v politike dokáže prežiť všeličo. Pred tromi rokmi tesne pred celoštátnymi voľbami zaostával o sedem percent, nakoniec však tesne zvíťazil. Teraz sa to síce nestane, veď kresťanskí demokrati vedú až o dvadsať percent, no z dlhodobého hľadiska to pre SPD môže mať aj pozitíva. Vláda CDU/CSU, ak bude potrebné v koalícii s liberálmi, bude tiež musieť uskutočňovať nepopulárne reformy. Podpora súčasnej opozícii totiž nepramení z nadšenia pre ich politiku, ale z veľkej nespokojnosti s červeno-zelenou koalíciou. Jednoducho a jasne: Aj keď budú pri moci "čierni", opasky sa uťahovať budú. SPD si ušetrí spory vnútri strany o svojej príliš veľkej orientácii doprava a môže pracovať na prípadných budúcich víťazstvách.
Ak sa voľby uskutočnia, s pravdepodobnosťou hraničiacou istotou dôjde k zmene. Otázne je, či kresťanskí demokrati naozaj budú mať v súčasnej situácii čo oslavovať.
StoryEditor
Schröder bude profitovať, hoci prehrá
Nemecko je o krok bližšie k predčasným parlamentným voľbám, hoci situácia sa zdá komplikovanejšia, ako keď kancelár Gerhard Schröder v máji oznamoval úmysel podstúpiť volebnú skúšku. Vtedy voľbami v Severnom Porýní-Vestfálsku padla posledná bašta červeno-zelenej koalície. Dnes už je jedno, či vtedy konal v afekte alebo sa v jeho mysli už dlhšie rodil prepracovaný strategický plán. Po piatkovom hlasovaní je jasné iba jedno: nič nie je také jasné. Dokonca nie je úplne jasné ani to, či sa predčasné voľby vôbec uskutočnia.