Predvolebný boj v Nemecku sa rozbehol na plné obrátky. Sociálni demokrati (SPD) Gerharda Schrödera a pravicová únia (CDU/CSU) bavorského premiéra Edmunda Stoibera však nezvádzajú boj len v tradičných médiách. Z televíznych obrazoviek a stránok novín sa najzlomyseľnejšie sekvencie zápasu preniesli na internet. Časy, keď sa strany snažili zabodovať len pozitívnym volebným programom, sú asi dávno za nami. Európa už nie je to, čo kedysi bývala. Nemeckým politickým rivalom učaroval americký spôsob boja -- dokázať absolútnu neschopnosť svojho konkurenta. Humor je vítaný!
"Gerhard Schröder a červený lampášik" znie názov minišotu na internetovej stránke kresťanských demokratov www.cdu.de. Banícky škriatok s nápisom SPD na červenom kabátiku, s červeným lampášikom v ruke, roní horúce slzy. Pomaličky-pomaly sa vzďaľuje. Nakoniec z neho zostane len malá bodka. "Vďaka Schröderovi poslední v Európe" (čiže v nedohľadne), hlása headline. "Nemecko opäť potrebuje dobrú hospodársku politiku -- CDU", nahráva minišot na výborné ekonomické výsledky Stoiberovho Bavorska. Pre tých, čo to ešte stále nepochopili, slúži ďalšia názorná pomôcka -- obraz uschnutej kvetinky v červenom črepníku (metafora pre zúfalú ekonomickú situáciu v krajine pod vedením červenej SPD). Kresťanskí demokrati dobre vedia, že svoje urobí aj priama konfrontácia sľúbené -- nesplnené. Originálny hlasový záznam Schröderových sľubov o znížení počtu nezamestnaných (ich počet však naopak neuveriteľne stúpol) si možno vypočuť na zobrazenom telefónnom čísle.
Zahanbiť sa nedajú ani sociálni demokrati. Nicht-regierungsfaehig.de (neschopní vládnuť) znie názov internetovej stránky, na ktorú sa dostanete cez domovský web SPD. "Čo potrebuje únia pravicových strán na financovanie svojich sľubov?" znie otázka. Odpoveďou je obrázok zlatonosného oslíka. Mnohé z prísľubov únie sú totiž nerealistické. Zníženie ekologickej dane, viac peňazí na armádu, daňové úľavy pre malých a stredných podnikateľov -- je to "narýchlo zbúchaný neuskutočniteľný program" (denník Die Zeit). Stránka spochybňuje aj samotnú osobnosť Stoibera (konzervatívny politik, ktorý nezapadne do moderného Nemecka) a jeho oslavované hospodárske kompetencie (za úspech vďačí Bavorsko neskorej industrializácii, strachu firiem zo Sovietov v Berlíne a nie Stoiberovi).
Prvá naozajstná skúška čaká oboch kandidátov už v apríli. Vtedy sa uskutočnia dôležité krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku. Stoiberove šance sú tu však neveľké. "Červené" Sasko-Anhaltsko je totiž novou spolkovou krajinou, časťou bývalej NDR. Väčšie šance by mala jeho "odservírovaná" konkurentka na post povolebného kancelára Angela Merkelová (šéfka CDU), ktorá je východná Nemka a má bližšie k politike SPD. Stoiber sa ako správny Bavorák naopak nikdy netajil kritikou programov na finančné vyrovnávanie spolkových krajín. To však ešte netušil, že si zahrá aj v spolkovej lige. Minulý rok sa totiž dušoval, že jeho kandidatúra na kancelára neprichádza do úvahy. Časy sa menia a Stoiber sa rozhodol získať srdcia východných voličov. Odštartoval tzv. Ofenzívu východ, ktorá sa opiera o podporu malých a stredných podnikateľov, ale aj o zrušenie niektorých právnych ustanovení v oblasti vzdelávania a podnikania. "Na určitý čas," zdôrazňuje Stoiber. Nové krajiny totiž podľa pravičiarov potrebujú viac flexibility. Do nich vkladá kandidát Stoiber svoju nádej. "Nemecko nebude posledné v Európe, keď sa nové spolkové krajiny budú mať lepšie," hovorí Stoiber. Samozrejme, že sociálni demokrati hneď "vyhrabali" Stoiberove výroky na margo Saska-Anhaltska, ktoré dokumentujú jeho rétoriku z čias minulých. "Sasko-Anhaltsko -- to sú predsa tí, ktorí vždy pobehujú s natrčenými dlaňami," cituje webová stránka spd.de z denníka Bayernkurier jeho výrok z roku 1998.
Edmundovi Stoiberovi sa dýcha ľahšie. Prieskumy verejnej mienky hovoria jasnou rečou. Kancelára Gerharda Schrödera konečne nechal za sebou. Jeho pravicová únia triumfuje. Zatiaľ...