Maďarská socialistická strana (MSZP), víťaz aprílových parlamentných volieb, ešte v opozícii sľubovala, že po svojom nástupe k moci urýchlene predloží novelizáciu zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý vyvolal prudký odpor niektorých susedných krajín a kritiku európskych inštitúcií. Nová vláda však s problematickým zákonom dlho nič nerobila, dlho bolo očividné jej tápanie pri otázke, v čom by mali zmeny zákona vlastne spočívať.
"Tá vec je ešte zložitejšia, ako sme si mysleli" -- priznal v júni nový minister zahraničia László Kovács. Podľa nového maďarského vedenia mala novelizácia zákona spĺňať štyri predpoklady: byť prijateľnou pre maďarské menšiny, susedné krajiny i medzinárodné inštitúcie a zároveň nenarušiť pôvodné ciele zákona -- uľahčenie života menšinám v krajinách, ktorých sú občanmi a zachovanie ich maďarskej identity. V praxi sa však ukazuje, že je veľmi ťažké uplatniť tieto štyri podmienky zároveň. Pre susedné štáty je napríklad často najneprijateľnejšie práve to, čo považujú ich vlastní občania maďarskej národnosti v zákone za najdôležitejšie. Na druhej strane si menšiny, ktoré sú vždy do značnej miery závislé od aktuálnej budapeštianskej vlády, nemôžu dovoliť ísť jednoznačne proti jej zámerom a aj vláda si dáva pozor, aby nepresadzovala niečo, čo by mohlo vyvolať príliš veľký odpor menšín či domácej národne orientovanej opozície.
Medgyessyho vláda sa nakoniec rozhýbala a sľúbila, že v decembri tohto roku predloží budapeštianskemu parlamentu novelizovaný zákon, ktorý by mal byť neskôr prijatý vo februári budúceho roku. "Základom novelizácie sú odporučenia Benátskej komisie, dohoda Orbán -- Nastase a hodnotenia Európskej únie" -- tvrdí poslanec MSZP a odborník strany na menšinovú otázku Csaba Tabajdi. Presné detaily novelizácie však zatiaľ známe nie sú. Budapeštianska opozícia opakovane zdôrazňuje svoje obavy z vyprázdnenia a znehodnotenia zákona. Vládu obviňuje aj z toho, že uplatňovanie zákona v praxi sabotuje. "V rozpočte napríklad chýba 4 -- 5 miliárd forintov, ktoré sú pre fungovanie zákona potrebné" -- tvrdí poslanec opozičného FIDESZ-u a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí za Orbánovej vlády Zsolt Németh. "Najdôležitejšie je, aby akékoľvek zmeny schválila Stála maďarská konferencia" -- požaduje zároveň.
Stála maďarská konferencia, niekoľko rokov existujúci spoločný poradný orgán maďarských parlamentných strán a politických predstaviteľov maďarských menšinových organizácií, sa zišiel v Budapešti uplynulý víkend. Rokovania dospeli ku kompromisom v dvoch najkritickejších otázkach, spojených zo zákonom, v otázke pracovných možností v Maďarsku a ohľadne podpory poskytovanej maďarským deťom navštevujúcim v susedných štátoch školy s maďarským vyučovacím jazykom. Pôvodný zákon zjednodušoval pre držiteľov takzvaného maďarského preukazu získanie práce v samotnom Maďarsku na maximálne tri mesiace v roku. Proti tejto kapitole zákona vystúpilo veľmi ostro Rumunsko, ktoré nakoniec v decembri minulého roku dosiahlo podpísanie dohody medzi premiérmi oboch krajín, podľa ktorej sa zmienené pracovné uľahčenie týka všetkých obyvateľov Rumunska bez ohľadu na ich národnosť. Podľa novelizácie predloženej v nedeľu by plošné pracovné uľahčenia pre zahraničných Maďarov prestali platiť a mohli by v budúcnosti fungovať iba na základe bilaterálnej dohody s niektorým zo susedných štátov.
Proti podpore žiakov maďarských škôl vystupovalo najostrejšie Slovensko, prípadné vypustenie podpôr zo zákona však predstavitelia menšín jednoznačne odmietli. V tejto oblasti by sa tak zákon podľa vládneho návrhu výraznejšie nezmenil, namiesto priamych platieb žiakom by však zákon v budúcnosti umožňoval, aby boli dotácie vyplácané bližšie neurčeným inštitúciám, ktoré by ich potom distribuovali ďalej. Maďarskí predstavitelia predpokladajú, že by toto riešenie mohlo byť pre Slovensko prijateľnejšie a že sa na tomto základe podarí v dohľadnom čase uzavrieť medzi Bratislavou a Budapešťou bilaterálnu zmluvu, ktorá by umožnila fungovanie zákona na Slovensku.
Novelizácia zákona navyše vyšla v ústrety niektorým požiadavkám menšín. Pôvodný zákon napríklad umožňoval vyplácanie týchto podpôr iba v prípade, ak do maďarskej školy chodia aspoň dve deti jednej rodiny, podľa novelizácie by však podporu dostávalo každé takéto dieťa. Medgyessy navyše navrhol, aby bola v Budapešti ustanovená stála inštitúcia či zastúpenie menšinových Maďarov, ktorá by fungovala aj medzi zasadaniami konferencie a vypracúvala by odborné stanoviská k sporným otázkam. Maďarský premiér taktiež navrhol vznik pracovnej skupiny zloženej z odborníkov ministerstiev zahraničia, poľnohospodárstva a hospodárstva a ďalších inštitúcií, ktorá by zhodnotila dosahy vstupu Maďarska do EÚ na maďarské menšiny z krajín, ktoré do únie nevstúpia v rovnakom termíne. Vstup Maďarska do únie a s ním spojené zavádzanie schengenského režimu na maďarských hraniciach, zavedenie vízovej povinnosti voči Ukrajine či Srbsku je jednou z najväčších obáv tamojších maďarských menšín a jedným z dôvodov vzniku zákona o zahraničných Maďaroch.
Najdôležitejší dokument, záverečné vyhlásenie konferencie, nakoniec podpísali všetky zúčastnené strany z Maďarska i zo susedných štátov.