Čína chce do roku 2025 dostať na odvrátenú stranu Mesiaca svojich astronautov. V komunikácii s posádkou má pritom značne pomáhať nová základňa v Argentíne, ktorú Čína vybudovala na základe tajnej dohody. Pozemky majú Číňania prenajaté zadarmo na päťdesiat rokov.
Gigantická anténa vyrastá z púštnej planiny takmer ako prízrak, fatamorgána. Šestnásť poschodí jasne kovovej konštrukcie sa týči nad nekonečnou rovinou Patagónie. Takmer päťsto tonové zariadenie s ohromným diskom namiereným k nebu je hlavným prvkom kontrolnej stanice vesmírnej misie, ktorú v Argentíne vybudovala za viac ako 50 miliónov dolárov čínska armáda.
Video vysvetlí, čím je odvrátená strana Mesiaca záhadná:
Izolovaná základňa, ku ktorej je najbližšie mesto Bajada del Agrio, je jedným z najčastejšie spomínaných symbolov čínskeho dobývania vesmíru, ale aj investícií v Južnej Amerike.
Stanica s rozlohou takmer dvoch kilometrov štvorcových začala byť v prevádzke na začiatku marca a hrá hlavnú úlohu v najväčšej kozmickej akcii čínskej vlády. Tá oznámila, že chce do roku 2025 dostať svojich astronautov na odvrátenú stranu Mesiaca.
Chcú ísť na Mesiac
Čína tu už v máji tohto roka začala prevádzku výkonného satelitu, čo bol prvý krok k vyslaniu vesmírnej lode s posádkou na odvrátenú stranu. Základňa spadá pod správu čínskej armády, ktorá však jej využitie odmieta komentovať.
Úspešná misia s posádkou na Mesiac by znamenala veľký vedecký úspech, ale aj skvelý propagandistický materiál pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý vníma čínsky vesmírny program ako spôsob vylepšenia národnej prestíže.
Kým čínska misia na odvrátenú stanu Mesiaca by bola prvá v histórii, čínske sondy už na Mesiaci boli. V roku 2013, kedy prezident Si prešiel k moci, sa Čína stala treťou krajinou v histórii po USA a Sovietskom zväze, ktorej vesmírne plavidlo doputoval na povrch Mesiaca.
Čínsky rover nazývaný Jade Rabbit bol v prevádzke viac ako dva roky a umožnil vedcom skúmať prach a povrch prirodzeného satelitu Zeme vďaka použitiu spektrometrov. Práve vďaka Jade Rabbit bol objavený nový typ čadičových hornín.
Investície do regiónu
"Peking celkovo pretvára celý región, od agendy, lídrov, biznismenov až po celú štruktúru regionálnych ekonomík, obsahu miestnej politiky, ba aj bezpečnostné otázky," uviedol pre denník The New York Times profesor latinskoamerických štúdií Evan Ellis.
V príprave expedície astronautov na Mesiac má Číňanom pomôcť Argentína. Výstavba základne, ktorá má slúžiť ako jedna z najdôležitejších centrál pre komunikáciu, sa vyrokovala tajne v roku 2012, kedy Argentína nutne potrebovala investície. Oblasť uprostred púšte ďaleko od civilizácie prenajali Argentínčania Pekingu bezplatne na päťdesiat rokov.
Čína v Južnej Amerike intenzívne investuje od roku 2015. Pre argentínsku vládu, ktorá nemala dostatočne dobré ohodnotenie na trhoch, bol čínsky nákup argentínskych dlhopisov za desať miliárd dolárov prakticky vyslobodením. Prezidentka Cristina Fernández de Kirchner využila čínsku ponuku a začala vyjednávať aj o satelitnej a vesmírnej kontrolnej stanici v Patagónii.
Podľa argentínskej vlády nemá byť základňa využitá pre akékoľvek vojenské účely. Experti z bezpečnostnej oblasti však varujú, že zariadenia, ktoré na základni sú môžu mať viacero využitií.
Obavy zo špionáže
Americké spravodajské služby aj pracovníci Pentagonu už dlhšiu dobu so znepokojením sledujú čínsky pokrok v oblasti rušiacich i deštruktívnych satelitov. Podľa zástupcu ministra zahraničia v Obamovej administratíve Franka Rosea Čína v súčasnosti "vypúšťa rad zariadení, ktoré znižujú schopnosti americkej armády."
Antény, satelity a ďalšie vybavenie, ktoré podporujú vesmírne misie, ako zriadila Čína v Patagónii, môžu podľa expertov byť tiež špionážnymi prijímačmi. "Gigantické antény sú ako obrie vysávače," opisuje bývalý kongresový vyšetrovateľ so zameraním na Čínu Dean Cheng. "Sťahujú k sebe signály, dáta a ďalšie informácie."