Desaťtisíce Argentínčanov demonštrovali za zbavenie imunity exprezidentky Cristiny Fernándezovej. Terajšia senátorka je vyšetrovaná v niekoľkých prípadoch korupcie. Bývalá prezidentka tvrdí, že obvinenia sú politicky motivované.
V argentínskej metropole davy demonštrantov úplne zaplnili námestie pred sídlom parlamentu aj priľahlé ulice. Podľa denníka Clarín niesli transparenty s nápismi ako "Cristina do väzenia", "Vráťte, čo ste ukradli" alebo "Koniec korupcii". Niektorí mali v rukách tašky či kufríky ako symbol úplatkárstva.
Cristina Fernándezová stála na čele Argentíny do decembra 2015. Prezidentkou sa stala ako prvá žena v histórii krajiny v decembri 2007, kedy v úrade vystriedala svojho manžela, dnes už zosnulého Néstora Kirchnera. Ten bol prezidentom v rokoch 2003 až 2007.
Podľa niektorých svedectiev riadili Kirchner a Fernándezová rozsiahly systém úplatkov, ktoré dávali stavebné a energetické firmy vysokým štátnym úradníkom za ovplyvňovanie verejných zákaziek. Podrobnosti tejto kauzy sa objavili v médiách začiatkom tohto mesiaca, kedy polícia zatkla viac ako desiatku ľudí.
K odhaleniu systému prispel vodič vysokého úradníka ministerstva plánovania, ktoré v krajine rozhoduje o rade verejných zákaziek. Vodič Oscar Centeno si v rokoch 2003 až 2015 písal denníky, v ktorých si zaznamenával okrem iného, koľko peňazí ktorý deň rozvážal v taškách a na aké adresy.
Podľa denníka La Nación dosiahla celková výška peňazí rozvezených vodičom zhruba 56 miliónov dolárov (48,7 milióna eur). Prokuratúra odhaduje, že objem peňazí bol oveľa vyšší. V stredu má horná komora parlamentu rozhodovať o žiadosti sudcu na domovú prehliadku u Fernándezovej.
Šesťdesiatpäťročná Fernándezová je okrem niekoľkých korupčných káuz vyšetrovaná napríklad aj v súvislosti s bombovým útokom na židovské centrum v Buenos Aires z roku 1994, pri ktorom zomrelo 85 ľudí.
Podľa vyšetrovateľov za útokom stáli niektorí iránski vládni funkcionári a libanonské hnutie Hizballáh. Fernándezová a minister zahraničia jej vlády Héctor Timerman sa podľa prokuratúry snažili podozrivých očistiť, údajne preto, aby vláda mohla s Iránom začať rokovania o dodávkach ropy. Exprezidentka obvinenia odmietla, súd v tejto kauze má začať budúci rok.