Vo švédskych parlamentných voľbách tesne zvíťazil vládnuci stredoľavý blok, ktorý po sčítaní takmer všetkých volebných obvodov získal 40,6 percent hlasov, napísala dnes agentúra Reuters.
Opozičnej stredopravej aliancii dalo hlas 40,3 percent voličov. Posilnila nacionalistická protiimigračná strana Švédski demokrati, ktorá získala 17,6 percent hlasov. Agentúra AFP pripomenula, že zostáva započítať 200 000 hlasov Švédov žijúcich v zahraničí, k čomu dôjde v stredu.
"Veľkými víťazmi týchto volieb sme my. Získame veľký vplyv na to, čo sa vo Švédsku v nadchádzajúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch bude diať," komentoval výsledok volieb šéf Švédskych demokratov Jimmy Åkesson. "Som pripravený hovoriť, spolupracovať a rokovať so všetkými stranami, ale najmä by som chcel na rokovanie prizvať Ulfa Kristerssona," dodal.
Kristersson, predseda Umiernenej koaličné strany a kandidát stredopravej aliancie na premiéra, však zopakoval: "Počas celej kampane sme sa vyjadrovali jasne: (Stredopravá) aliancia nebude vládnuť so Švédskym demokratmi ani s nimi nebude formovanie vlády prejednávať."
Stredopravá aliancia zahŕňa Umiernenú koaličnú stranu, Stranu stredu, Liberálov a Kresťanskodemokratickú stranu. Kristersson zároveň vyzval premiéra Stefana Löfvena na rezignáciu
"Je isté, že nikto nezískal väčšinu. V takom prípade je prirodzené začať spoluprácu medzi (politickými) blokmi," reagoval Löfven, ktorého sociálni demokrati spolu so stranou Zelených a Ľavicovou stranou tvoria víťazný stredoľavý blok. Voľby sa podľa neho rovnajú "pohrebu politiky blokov" a apeloval na "morálnu zodpovednosť" stredopravej aliancie..
V predvolebnej kampani oproti minulosti hrala dôležitú úlohu téma migrácie. Vzostup Švédskych demokratov, medzi ktorých zakladajúcimi členmi kedysi boli ľudia otvorene podporujúci ideológiu nacistického Nemecka, mnoho ľudí považuje za alarmujúci.
Strana však pod mladým vodcom Jimmiem Akessonom v posledných rokoch zmiernila rétoriku a poukazuje najmä na problémy s integráciou migrantov.
Strana sa snaží v ľuďoch vzbudiť nostalgický pocit straty Švédska 50. rokov minulého storočia, ktoré bolo bezpečnou, prosperujúcou krajinou s takmer výhradne belošským obyvateľstvom, a táto stratégia funguje, uviedol denník The New York Times.
Švédski demokrati sľubujú, že budú chrániť koncept sociálneho štátu, ktorý vytvorili sociálni demokrati, ale ktorý podľa mnohých Švédov dnes ohrozuje imigrácia, islam a kriminalita.
Löfvenova vláda po roku 2015 výrazne sprísnila azylové podmienky, čím prúd utečencov mieriacich do krajiny spomalila. Švédsko však teraz čelí problému integrácie migrantov, ktorí žijú na chudobných predmestiach povestných vojnami medzi gangmi, zapaľovaním áut maskovanými mladými výtržníkmi a ďalšou kriminalitou.
Hoci zahraničné médiá vykresľujú švédske voľby výhradne ako spor o prístup k migrácii, hýbu spoločnosťou v severskej krajine viac iné témy.
Podľa prieskumu verejnej mienky inštitútu Ipsos robila Švédom pred voľbami najväčšie starosti oblasť zdravotnej starostlivosti (44 percent), imigrácia bola na treťom mieste (25 percent), len tesne pred ochranou životného prostredia (23 percent).