Hoci prvé dni po havárii černobyľskej elektrárne bolo oficiálnych informácií veľmi málo, naši meteorológovia vystopovali pôvodcu tejto tragédie. Patrili tak medzi prvých, ktorým sa to v zahraničí podarilo. Keď v noci z 30. apríla na 1. mája, teda štyri dni po výbuchu štvrtého bloku, zistili u nás zvýšenú radiáciu, začali spätne preverovať pohyb vzdušných prúdov, ktoré priviali rádioaktívne mraky aj nad strednú Európu.
"Mali sme pripravené postupy, ako takúto haváriu zistiť, hoci nikto nepredpokladal, že niečo také sa stane," opisuje situáciu bývalý riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave Štefan Škulec. V tom čase pracoval ako výskumník v skupine meteorológov pri jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Okrem meteorologických informácií, ktoré dávali energetikom, študovali aj atmosférickú difúziu -- šírenie exhalátov a emisií v ovzduší. To im pomohlo rekonštruovať celú trasu vzdušných prúdov a porovnať ju s miestami, kde sú jadrové elektrárne. Snažili sa nájsť bod, kde bola elektráreň a zároveň aj rádioaktívny mrak. Objavili ho. Tak našli Černobyľ.
Trojnásobný prelet
"Vtedy sme v Bohuniciach asi ako jediní na svete študovali problematiku trajektórií vzdušných prúdov. Preto sme na takýto prípad boli pripravení. Keď sme zistili miesto katastrofy, zdalo sa nám až neuveriteľné, že rádioaktívny oblak dokázal k nám prejsť vzdialenosť 1 500 kilometrov," spomína Škulec.
Množstvo uniknutej rádioaktivity však nevedeli naši meteorológovia odhadnúť. Chýbali im podrobnejšie údaje z miesta katastrofy. Rádioaktívny mrak niesli vzdušné prúdy najprv na sever do Škandinávie a potom ho otočili na juh do strednej Európy. Po prvom zvýšení rádioaktivity 30. apríla nasledujúce dni klesla. No už 4. a 5. mája opäť vzrástla. Po následnom poklese sa 8. mája rádioaktivita opäť zvýšila, ale už posledný raz. Jej intenzita však nepredstavovala pre našich obyvateľov reálne nebezpečenstvo.
Príčiny úspechu
Skutočnosť, že malý tím meteorológov dokázal "vystopovať" miesto havárie, pripisuje Škulec dobrým podmienkam na prácu, ktorú mali v Jaslovských Bohuniciach. "Zišla sa tam veľmi dobrá partia atómkarov a nám sa pri nich tiež darilo. Jadrová energetika bola vtedy preferovaná, takže financie nechýbali a ľudia boli spokojní. V takom prostredí sa dalo sústrediť na prácu a robiť aj nad rámec povinností," vysvetľuje Škulec príčiny úspechu. Dnes je už sledovanie trajektórií vzdušných prúdov bežnou meteorologickou rutinou. Pred dvadsiatimi rokmi si však mnohí mysleli, že také niečo dokážu len Američania so svojou vyspelou technikou.
StoryEditor
Slovenskí meteorológovia vystopovali Černobyľ
Hoci prvé dni po havárii černobyľskej elektrárne bolo oficiálnych informácií veľmi málo, naši meteorológovia vystopovali pôvodcu tejto tragédie. Patrili tak medzi prvých, ktorým sa to v zahraničí podarilo. Keď v noci z 30. apríla na 1. mája, teda štyri dni po výbuchu štvrtého bloku, zistili u nás zvýšenú radiáciu, začali spätne preverovať pohyb vzdušných prúdov, ktoré priviali rádioaktívne mraky aj nad strednú Európu.