V Izraeli sa objavujú procesy, ktoré viedli k holokaustu, hovorí v rozhovore pre server Lidovky.cz generálmajor a bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Jair Golan. Podľa neho sa musia Izraelčania správať morálne, inak môže dôjsť k nepríjemným problémom.

Do Prahy ste boli 1. novembra pozvaný na bezpečnostnú konferenciu, ktorej tohtoročnou témou bolo "Naša bezpečnosť nie je samozrejmosť". Aké témy ste otvoril?

Chcel som predovšetkým ukázať izraelskú perspektívu. My sme totiž svojím spôsobom v prvej línii v boji proti terorizmu. Stretávame sa s výzvami modernej vojny viac ako ktokoľvek iný. Sme predsa len národom, ktorému sa najviac vyhrážajú. V súčasnosti na našu krajinu mieri viac ako sto tisíc rakiet. To nie je s ničím porovnateľné. A práve preto, že neustále bojujeme, sa nám vyhrážajú a žijeme pod permanentnou hrozbou zničenia nášho národa, som sa rozhodol podeliť o túto perspektívu.

Vymenovali ste teraz niekoľko problémov, ktorým Izrael čelí. Stretáva sa armáda aj s hybridnou vojnou, rovnako ako niektoré východoeurópske štáty?

Mám trochu problém s názvom "hybridná vojna". Naznačuje to, že ide o niečo podivné, ​​nekonvenčné. Podľa mňa je dnes úplnou súčasťou moderného spôsobu boja. Áno, moderná vojna je odlišná od tej predchádzajúcej. Už nie je o tankoch, obrnených vozidlách a lietadlách. Je o boji s rôznymi nezmieriteľnými entitami. Nejde v nej o územia alebo o jasne definované ciele. Hovoríme skôr o strete civilizácií a o rozdielnom vnímaní sveta. Jednoducho sa nedá zmieriť s ľuďmi z islamských krajín, pretože nemáte na čom stavať, keď ich cieľom je zničiť vašu krajinu.

Aké sú v súčasnosti najväčšie výzvy, pred ktorými stoja izraelské obranné zložky?

Povedal by som, že máme tri základné výzvy aj vyzývateľa. Po prvé sú to šiitske štáty - koalícia vedená Iránom, do ktorej je zapojený aj Irak. Irán je silne prítomný aj v Sýrii, v Libanone vďaka Hizballáhu, ale aj v Jemene.

Po druhé je neustále pred nami palestínska výzva, kde musíme nájsť riešenie, čo sa nám nepodarilo desiatky rokov kvôli historickým problémom. A za tretie je tu sunnitský radikalizmus. Pri ňom sa zdá, že je na ústupe, keďže bol Islamský štát na Blízkom východe takmer porazený, ale zostávajú tu stále myšlienky a snaha robiť všetky tie šialené veci. Nemôžeme to teda ignorovať.

Spomenuli ste palestínsko-izraelský konflikt. Sám ste boli veliteľom alebo ste bojovali počas oboch intifád. Ako vidíte súčasnú situáciu medzi oboma národmi? Je tu možný nejaký posun?

V súčasnosti sme na mŕtvom bode, čo je nepríjemná vec pre obe strany. Sú tu limity z pohľadu izraelskej vlády, ale tiež si musíme uvedomiť, že dosiahnuť nejaké dohody s Palestínčanmi je dnes oveľa zložitejšie ako v minulosti. Neexistujú totiž jednotní čelní predstavitelia.

Pásmo Gazy kontroluje Hamas a má ľahký vplyv aj v Judei a Samárii (označenie pre oblasť Západného brehu Jordánu - pozn. red.). Na druhú stranu palestínski predstavitelia majú veľký vplyv v Judei a Samárii, ale takmer minimálny v Pásme Gazy. Nemá potom zmysel dôjsť k dohode, keď si Palestínčania nebudú schopní vynútiť jej dodržiavanie. V tejto chvíli nevidím spôsob, ako sa z tohto mŕtveho bodu dostať. Jediné, čo môžeme urobiť, je zlepšiť ekonomickú situáciu v Judei a Samárii a znížiť tlak.

Domnievam sa tiež, že sa musíme vrátiť ku koreňom celého problému. Aby mohla byť prípadná dohoda dlhodobo úspešná, musíme do nej zapojiť aj ostatné štáty ako Egypt alebo Saudskú Arábiu, čím by sme vytvorili regionálny rámec dohody.

Český prezident Miloš Zeman by mal tento mesiac otvoriť Český dom v Jeruzaleme ...

To je krok správnym smerom. Mám na to veľmi pozitívny názor. Izrael rovnako ako Česká republika chce, aby ho svet podporil v tom, čím si je stopercentne istý. Rovnako ako mali štáty podporiť nezávislosť Československa v roku 1938 po Mníchovskej dohode.

Je hlúpe, že niektoré štáty nám hovoria, že si nemôžeme vybrať, čo bude naše hlavné mesto. Nechceme kontrolovať východný Jeruzalem, ale chceme, aby štáty mali svoje veľvyslanectvá v západnom Jeruzaleme, v našom hlavnom meste, ako je to všade na svete. Tieto problémy by predsa mali byť už dávno za nami a my by sme sa mali pozerať do budúcnosti, nie do minulosti, a hovoriť si, akí sme chudáci, že sme tak trpeli.

V roku 2016 ste v jednom svojom prejave spomenuli, že v Izraeli sa objavuje proces, ktorý viedol v Nemecku k holokaustu. Mohli by ste to vysvetliť?

V množstve krajín sveta sme mohli v posledných rokoch vidieť, že fašisti začínajú opäť dvíhať ruky. Dôvody sú rôzne. Domnievam sa však, že na pocite neistoty, ktorý ľudia cítia, má značný podiel globalizácia. Vzniká tak tlak na strednú triedu, na komunity, na inštitúcie ako rodina. Vytvárajú sa situácie, v ktorých sa nesprávame tak, ako by sme mali. Vzniká tým kultúra založená oveľa viac na násilí.

A tento proces teda prebieha aj v Izraeli?

Áno, samozrejme. Tieto procesy vedúce k holokaustu sa objavujú aj dnes. V Izraeli sa stali určité incidenty a niektorí politici sa nesprávali, povedzme, podľa morálnych štandardov, ktoré by podľa mňa mali byť všetkým vlastné. Nepovedal som, že v Izraeli žijeme ako v nacistickom Nemecku, ale že sa objavujú momenty, ktoré sa tomu značne podobajú.

Je možné s tým niečo urobiť?

Verím, že najdôležitejšie pre samotnú existenciu Izraela je morálna a inteligenčná prevaha, myslím, že by sme mali tieto imperatívy vnímať ako sväté. Nesmieme sa ich vzdať ani v politike. Nikde a nikdy. Musíme sa neustále pozerať na morálne hľadisko každého rozhodnutia.

Pamätáme si, prečo nás nenávideli, prečo nás chceli zničiť. Ale dnes máme svoj nezávislý štát, a práve preto musíme neustále pozerať na to, aby sme sa zakaždým zachovali morálne. Nejde o to byť lepší ako Palestínčania alebo Sýrčania, ale o to, či robíme správnu, alebo zlú vec. A byť v tom dôslední.

Čo bolo pre vás najťažšie rozhodnutie v rámci vašej kariéry v armáde?

Bolo ich veľa, ale za posledné roky to rozhodne bolo otvorenie hraníc pre sýrske obete vojny. Nie pre mňa osobne, ale bolo veľmi zložité presvedčiť ľudí, že to je rozhodnutie, ktoré musíme urobiť. Bol som vtedy na čele izraelského Severného veliteľstva a bola to podľa mňa správna vec. Nemôžeme predsa ignorovať utrpenie, ktoré vidíme hneď za hranicami našej krajiny. Hoci to vyvolalo veľmi vášnivú debatu v rámci Izraela, som na to hrdý.