Rozzúrený muž ozbrojený ručným granátom, ktorý sa v piatok domáhal prijatia demonštrantov proti plánovanému zvýšeniu cien pohonných hmôt u prezidenta Emmanuela Macrona v Elyzejskom paláci, sa po niekoľkých hodinách vyjednávania na parkovisku nákupného strediska v Angers na západe Francúzska vzdal polícii. Oznámili to médiá, podľa ktorých dráma skončila ešte pred piatkovou polnocou.
Štyridsaťpäťročný muž, oblečený do žltej vesty, aké nosia demonštranti proti Macronovým ekonomickým reformám, je podľa agentúry AFP polícii známy už z minulosti. Dramatická situácia nastala v piatok popoludní, kedy demonštrant obsadil umývačku automobilov.
V ruke držal granát, ktorý mohol byť slzný. Žiadal prijatie "žltých viest", ktoré sa stali symbolom protestov, v Elyzejskom paláci, parížskom sídle hlavy štátu. Predtým bol v skupine demonštrantov, zhromaždených pri nákupnom centre.
Polícii sa vzdal asi o 22:30, uviedla spravodajská stanica BBC na svojom webe. Granát, ktorý teraz skúmajú experti, "nebol falošný" a existovalo "reálne nebezpečenstvo" pre ľudí v okolí, uviedli miestne úrady. Demonštranti sa od incidentu dištancovali.
Poriadková polícia takisto v piatok večer v Calais použila slzný plyn, aby rozohnala demonštrantov, medzi ktorými boli podľa AFP aj rodiny s deťmi. Prinajmenšom 500 "žltých viest" blokovalo kruhový objazd pri príchode na diaľnici a časť z nich - asi dvadsiatka výtržníkov - hádzala kamene po ťažkoodencoch. Podľa hasičov jeden muž utrpel zásah guľkou do ruky.
V centre Paríža sa dnes čakajú desaťtisíce demonštrantov pri druhom dejstve protestov proti vládnemu plánu na zvýšenie cien pohonných hmôt. Minulú sobotu sa demonštrácií a cestných blokád zúčastnilo 300 000 ľudí. Teraz len v Paríži je zmobilizovaných 3 000 strážcov zákona; okrem protestu "žltých viest" sa v hlavnom meste čaká aj demonštrácia proti sexuálnemu násiliu a poriadok bude nutné udržiavať aj pri zápasoch vo futbale a ragby.
"Je to protest éry sociálnych médií, teda nemá skutočného vodcu, žiadne skutočné požiadavky a nikto nevie, koľko ľudí sa zúčastní a kde sa zídu," poznamenala BBC s tým, že sa demonštranti majú zhromaždiť pri Eiffelovej veži a na dvoch veľkých námestiach na východe hlavného mesta.
Panujú ale obavy, že sa malé skupiny demonštrantov rozptýlia, čo by znamenalo, že bude oveľa ťažšie ich zvládnuť. "Protesty môžu byť amorfné, ale hnev je dosť reálny," dodala BBC.
Jadro protestov tvorí to, čo je známe ako "Francúzsko periférií", teda tisíce mestečiek, v ktorých sú ľudia silne závislí na autách, aby sa dostali do práce či na nákupy. A tí cítia, že ich hodnoty zabúdajú sofistikovaní "tvorcovia pravidiel" v metropole.
Cena nafty, ktorá je stále najbežnejším palivom vo francúzskych autách, za posledný rok stúpla asi o 23 percent na 1,51 eura za liter, čo je najviac od začiatku tisícročia. Ceny ropy síce klesali, ale Macronova vláda zvýšila tento rok dane z pohonných hmôt v snahe o presadenie ekologicky čistejších vozidiel. Rozhodnutie ďalej zvýšiť tieto dane od budúceho roka sa tak javí poslednou kvapkou.
Počas niekoľkodňových protestov a cestných blokád od minulej soboty utrpeli zranenia stovky ľudí a na mnohých miestach dochádzalo k výtržníctvu. Francúzska vláda v posledných dňoch hovorila o radikalizácii hnutí, verejnosť ale podľa všetkého má pre "žlté vesty" pochopenie.
Vo štvrtkovom prieskume agentúry Odoxa uviedlo 77 percent opýtaných, že protesty sú dôvodné. Viac ako 80 percent potom vyjadrilo postoj, že by Macron mal odvolať zvýšenie spotrebnej dane na ropné produkty plánované od januára.