Takýto typ protestov sa vo Francúzsku opakuje každých desať až 15 rokov a príčiny sú vždy sociálne. O hnutí žltých viest to v štúdiu HNtelevízie vyhlásil analytik portálu euractiv Pavol Szalai.

"Vo väčšine žlté vesty nie sú najchudobnejší ľudia vo Francúzsku, je to nižšia stredná vrstva. Na túto skupinu ľudí dopadajú ťažko Macronove reformy," hovorí Szalai.

Dlhodobým problémom Francúzska, ktorý krajinu sužuje posledných 30 rokov, je blokovanie celkovej reformy pre záujmy odborov alebo sociálnych skupín.

"Pretože vždy prezidenti, ktorí chceli reformovať, nakoniec museli vyjednávať s odbormi a zmierňovať kvôli protestom tie reformy a vznikli reformy, ktoré boli veľmi mierne alebo žiadne a Francúzsko sa dostalo do paralýzy," vyhlásil Szalai. "Jednoducho, nevedia sa pohnúť ďalej," doplnil.

Súčasný prezident Emmanuel Macron žltým vestám podľa Szalaia prekáža z dvoch dôvodov. Prvým je jazyk, ktorý používa. "Použil veľmi ostrý jazyk vo vzťahu k nezamestnaným ľuďom alebo keď hovoril o výdavkoch na pomoc chudobným," priblížil analytik.

Druhým dôvodom je, že Macron reprezentuje snahu francúzskej politickej elity prispôsobiť krajinu globalizácii.