Takmer desať strán textu obsahuje diplomatmi vopred pripravené spoločné vyhlásenie USA a Európskej únie o vzájomných vzťahoch. Základnými témami začínajúceho sa viedenského summitu EÚ - USA budú, samozrejme, situácia v Iraku, palestínsko-izraelské vzťahy a iránsky jadrový program. Prezident USA George W. Bush spolu s ministerkou zahraničia Condoleezzou Riceovou budú čeliť aj požiadavke únie, aby Spojené štáty zrušili väznicu na základni Guantánamo. Rokovací tím EÚ vedený šéfom EK José Barrosom otvorí aj otázku zrušenia víz pre nových členov únie, čo asi najviac z obsahu diskusie zaujíma občanov Slovenska.

Víza, víza, víza...
To, že rýchle zrušenie turistických víz pre občanov nových členských krajín únie "bude dôrazne položené na rokovací stôl" potvrdil agentúre ČTK diplomatický zdroj z EK. Ak vraj USA nepristúpia na reciprocitu, teda ich faktické zrušenie, tak je vraj únia odhodlaná uplatniť "isté" sankcie. Špekulácie idú až tak ďaleko, že okrem ekonomických to môže byť až zavedenie víz pre diplomatov a podnikateľov z USA.
Európsky vyjednávací tím očakáva, že USA aspoň jasne určia kalendár postupných krokov, ktoré v konečnom dôsledku zrovnoprávnia členov EÚ vo vízovom režime. Že sa niečo v tejto oblasti deje nasvedčuje to, že sa doteraz nezačali rokovania o jednotnej podobe imigračného zákona medzi obidvoma komorami amerického parlamentu. Nový zákon by mal obsahovať tzv. vízovú doložku, ale Kongres nenašiel v tejto veci spoločnú reč a každá komora schválila diametrálne odlišné verzie zákona.

Ide o prestíž
Do akej miery sa obom stranám podarí vo svoj prospech modifikovať obsah dohody nie je jasné, pretože už len tvrdý boj o obsah podkladov summitu dáva tušiť, že vo Viedni pôjde o prestížnu záležitosť.
Kuloárové informácie dávajú na prvé miesto rokovacieho maratónu Irán a jeho údajnú snahu získať jadrovú zbraň. Zdĺhavá kyvadlová diplomacia medzi Teheránom, Pekingom, Moskvou, Bruselom a Washingtonom priniesla čiastočný úspech v tom, že Irán je vôbec ochotný sadnúť si za rokovací stôl. Vláde v Teheráne sa asi podarí zachovať si tvár - neodstúpi od budovania jadrovej energetiky, ale na strane druhej dá dostatočné záruky, že sa nestane ďalším štátom s arzenálom atómových zbraní.
Spojenecké puto v Iraku sa oslabuje a čoraz viac krajín oznamuje, že buď definitívne v kratšom či dlhšom horizonte stiahne svoje kontingenty vojakov, alebo ich zníži na minimum. Katalyzátorom riešenia v tejto otázke bude asi aj to, ako rýchlo USA zareagujú na požiadavku EK, aby zrušili väznicu na vojenskej základni v Gauantáname. Zrušenie tejto "anomálie", ako to označili poslanci Európskeho parlamentu, môže udržať spojencov USA v Iraku o niečo dlhšie, ako sa to zatiaľ javí.