Posledných dvadsať rokov platilo, že Rusko rovná sa Putin. Panujú obavy, že jeho odchod vyvolá boj o moc. Prezidentovi sa preto už teraz vymýšľa nová superfunkcia, aby zostal v čele krajiny. Ak sa národu neomrzí, môže ho pri kormidle udržať vytvorenie akéhosi politbyra alebo zjednotenie s Bieloruskom.
Tieto úvahy sa môžu javiť ako veľmi predčasné, veď Vladimír Putin má na čele ruskej federácie zotrvať až do mája 2024. Avšak ona kardinálna otázka sa už vynorila, v ruskom podvedomí hlodá a mnohým nedá spať: Čo sa stane, až "nepostrádateľnému" Putinovi skončí prezidentský mandát?
Bez nového Putina na obzore
Stať sa samozrejme môže všeličo, záležať bude aj na Putinovom zdraví, konieckoncov má už 66 rokov, a tiež na tom, či sa za ďalších päť rokov včele Rusom definitívne neomrzí.
Ako najmenej pravdepodobné sa však teraz zdá, že bude naplnené prianie protikremeľskej opozície, ktoré občas zaznieva na pouličných protestoch: "Rusko bez Putina!"
Väčšina ruských mocných to totiž - aspoň dnes - vidí úplne opačne: Žiadny "nový" Putin ďaleko široko na obzore nie je, a tak musí zostať ten "starý", stoj čo stoj. Inak hrozí mocenská vojna elít a opätovné ponorenie do chaosu ako v deväťdesiatych rokoch.
Čo teda s tým?
Tiché rozhovory v sieňach moci vraj už začali. Niektorí proputinovskí poslanci si podľa špekulácií lámali nad týmto mocenským rébusom hlavu a už našli riešenie: novú superfunkciu pre Putina a výrazné preoranie ruskej politickej krajiny.
Nepostrádateľný?
Aj keď Putinovi teraz klesajú preferencie a už zďaleka nedosahuje astronomických osemdesiatich percent obľuby, pre mnohých sa stále javí ako nenahraditeľný vodca. Najmä kvôli pomerne stabilnému prostrediu, ktoré garantuje.
Putin zdedil po svojom predchodcovi Jeľcinovi krajinu v katastrofálnom stave, obnovil však poriadok a pod jeho vedením sa Rusko znovu stalo dôležitým hráčom na medzinárodnej scéne.
Vrátil Rusom hrdosť, takže tí mu vo svojej väčšine odpúšťajú jeho autoritárske spôsoby spočívajúce v rafinovanom potláčaní skutočne demokratického politického procesu. Tým, že sa vrátil k tradičnému centralistickému byrokratickému štátu s jediným silným vodcom na špici, vlastne Putin stvoril systém na ňom osobne do značnej miery závislý.
Prezidentom už asi nebude
Sám ruský vládca niekoľkokrát zopakoval, že sa o ďalší prezidentský mandát (terajšia ústava mu to ani nedovoľuje) znovu uchádzať nebude. Čo má sám po skončení mandátu v úmysle, o tom zatiaľ nehovorí.
Zrejme však premýšľa o spôsoboch, ako podporiť novú hlavu štátu a udržať stabilitu tak, aby on sám mohol odísť do politického dôchodku. Alebo naopak, o tom, ako zostať ďalej na vrchole moci, lebo je to "jednoducho nevyhnutné".
Jeho stúpenci v tomto zmysle uvažujú za neho. Väčšina ruských politických, biznis i úradníckych elít získala svoje postavenie počas Putinovej éry. Vďaka diskrétnemu objatiu medzi bohatstvom a mocou, ktoré ruský systém charakterizuje, majú teda všetci veľa čo stratiť, ak by niekdajší veterán neslávne preslávenej KGB náhle pustil kormidlo moci.
Putinovým problémom je, ako žartujú niektorí experti, že nemá iného Putina, ktorému by odovzdal žezlo a obušok. Žiadny nástupca, ktorý by pochádzal z jeho vnútorného kruhu, sa tiež (aspoň zatiaľ) na obzore nerysuje. Takže? Ako hovoria niektorí zákonodarcovia zo strany Jednotné Rusko, "zostane to na Putinovi".
Dva scenáre, ako to zariadiť
Vážna debata sa rozbieha. Vrátane možnosti zmeniť ruský ústavný systém. Vlani na konci roka o tom špekuloval napríklad šéf Štátnej dumy Vjačeslav Volodin.
Odhliadnuc od možnosti, že všetko môže nakoniec prekaziť rastúca únava z Putina (za päť rokov môže byť ešte násobne väčšia), rysuje sa niekoľko viac či menej krkolomných scenárov, ako by sa to dalo zariadiť. Teda aby Putin zostal na najvyššom poste, v akejsi superfunkcii, a zároveň sa už znovu neuchádzal o prezidentské kreslo.
Prvým je oživená myšlienka na istú formu zjednotenia Ruska a Bieloruska. De facto nový štát by musel mať nové politické štruktúry a jeho hlavou by sa mohol stať práve Putin. V Minsku sa však podobné úvahy nestretávajú s pochopením a údajne im nie je naklonený ani samotný terajší ruský prezident. Napriek tomu nemožno plán zatratiť.
Druhý scenár, ktorý sa zvažuje, sa týka podstatného rozšírenie právomocí Štátnej rady, dnes poradného orgánu prezidenta, ktorý pozostáva z regionálnych vodcov. Vzniklo by čosi ako politbyro za sovietskej éry, ktorého by bol Putin predsedom potom, čo jeho prezidentské obdobie skončí. Vyžadovalo by to však zásadnú zmenu ústavy. Existujú aj ďalšie nápady, viac či menej bizarné.
Ten, ktorého sa to všetko týka, zatiaľ mlčí. Aspoň navonok. Pokiaľ bude z jeho strany záujem, možno predpokladať, že politici to "nejako" zariadia. A Rusi by to najskôr prehltli, najmä keď propaganda nájde hŕbu dôvodov pre takéto rendez-vous.
Možné tiež je, že všetko nakoniec dopadne úplne inak. Tak už to v Rusku chodí. Uvidíme za päť rokov.