Svet šokuje čoraz viac desivých odhalení z minulosti nového iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. Vo voľbách, ktoré poznačili mnohé prípady manipulácií a falšovania, zvíťazil pred niekoľkými dňami. S vymenúvaním zločinných aktivít prezidenta začal Wall Street Journal, keď s odvolaním sa na iránske zdroje informoval o jeho pôsobení v neslávnej teheránskej väznici Ivín. V nej v polovici 80. rokov vypočúval väzňov a jeho výsluchy sa nemohli zaobísť bez mučenia. Následne bol členom špeciálnych brigád revolučných gárd - jeruzalemskej jednotky, ktorá sa postarala o mnohé teroristické útoky a nájomné vraždy v zahraničí. Následne sa pridali tvrdenia šiestich amerických rukojemníkov na veľvyslanectve USA v Teheráne v rokoch 1979 - 1981, ktorí v Ahmadínedžádovi spoznali svojho väzniteľa. Prezidentova minulosť by však nebola kompletná bez informácie o vražde opozičného kurdského politika z júla 1989, s ktorou prišiel český denník Právo.

Viedenský atentát
Noviny o známom fundamentalistovi a zástancovi ešte tvrdšej línie už v i tak radikálnom klerikmi ovládanom režime napísali, že za zorganizovaním atentátu na Abdura Rahmána Kásemlúa vo Viedni stál práve on. Tento kurdský líder bol navyše v tom čase docentom pražskej vysokej školy ekonomickej a za manželku mal Češku. Denník sa odvolával na informácie iránskeho kurdského exulanta Hosejna Jazdána Panáha, ktorý tvrdí, že Ahmadínedžád vražednému komandu odovzdal zásielku zbraní. Tieto informácie z iných zdrojov v sobotu potvrdil aj rakúsky denník Standard a vo víkendových vydaniach informácie na titulných stranách rozoberala americká tlač.

Chce zatykač
Peter Pilz, hovorca rakúskych Zelených pre bezpečnostné otázky, Standardu povedal, že má "presvedčivé dôkazy o Ahmadínedžádovej účasti na trojnásobnej vražde vo Vieni z roku 1989". Politik požaduje okamžité vydanie zatykača. Rakúske ministerstvo vnútra potvrdilo, že dostalo Pilzove dokumenty a celým spisom sa zaoberá spolkový úrad pre potláčanie terorizmu a ústavnú ochranu.
Pilzovým zdrojom je vo Francúzsku žijúci iránsky novinár, ktorý tvrdí, že mu v roku 2001 informácie o Ahmadínedžádovom zapojení odovzdal jeden z vrahov Kásemlúa, generálneho tajomníka Demokratickej strany Kurdistanu. Počas tajných rokovaní v rakúskej metropole ozbrojenci zabili aj jeho zástupcu Abdulláha Kadéri-Azara a rakúskeho občana kurdského pôvodu Fadíla Rasúla. Vrahovia sa ukrývali na iránskom veľvyslanectve a po nátlaku Teheránu na viedenskú vládu nakoniec mohli odísť do vlasti. Šéf rakúskej diplomacie Alois Mock vtedy hovoril o "svinstve" a "vydieračských metódach iránskeho režimu". Parlament v roku 1997 hlasoval o zriadení vyšetrovacej komisie pre tento prípad, no pokus stroskotal na nesúhlase sociálnych demokratov, ako aj ľudovcov. Obvinenia potvrdil pre americkú agentúru Associated Press aj Alí-Réza Džafarzadí, bývalý zástupca Národnej rady odporu v Iráne v USA.

Rukojemnícka dráma
Rakúšania budú prešetrovať možnosť vydania zatykača kvôli vražde, Američania sľubujú preskúmať obvinenia, že nový prezident sa zúčastnil na 444-dní trvajúcej dráme na americkom veľvyslanectve. Od novembra 1979 tam skupina islamistov zadržiavala 100 diplomatov a zamestnancov misie, z toho 52 Američanov. "Nazýval nás sviňami a psami. Je to ten chlap, o tom nemôže byť pochýb. Spoznal by som ho na prvý pohľad," identifikoval pre CNN svojho údajného väzniteľa jeden z rukojemníkov Chuck Scott. Podľa ďalšieho zadržiavaného Davida Roedera bol Ahmadínedžád pri jednom výsluchu, v ktorom sa mu vyhrážali únosom syna a že mu začnú posielať časti jeho tela.
Radikálni študenti, ktorí sa na útoku zúčastnili, tvrdia, že Ahmadínedžád medzi nimi nebol a iránske úrady majú pre nápadnú podobu vlastné vysielanie. Podľa poradcu súčasného prezidenta Muhammada Chatámího, Saída Hadžarijána, je na snímke z čias rukojemníckej krízy Takí Muhammádí, ktorý spáchal samovraždu vo väzení. Odsúdili ho za bombový útok v Teheráne v roku 1981, pri ktorom zahynul vtedajší premiér aj prezident.

Spomienka reportéra
Problémom pre Teherán však je, že na novozvoleného prezidenta si spomína aj známy reportér BBC John Simpson. "V rokoch po islamskej revolúcii som sa s ním stretol a rozprával. Mám pocit, že som ho stretol už pri rukojemníckej dráme v Teheráne, i keď po dvoch desaťročiach to nemôžete povedať s absolútnou istotou," napísal Simpson na webe BBC.
V súvislosti so zvolením Ahmadínedžáda sa písalo najmä o jeho radikálnych postojoch a o skomplikovaní rozhovorov o iránskom jadrovom programe. No posledné obvinenia dávajú tejto kríze ešte trpkejšiu príchuť a vyvolávajú ďalšie otázniky nad tým, čo môže medzinárodné spoločenstvo od nového vedenia očakávať.