Francúzom mesiac trvalo, kým sa ako-tak spamätali z neúspešného referenda o euroústave. Politici teraz vymýšľajú spôsoby, ako urobiť zo svojich voličov opäť "eurooptimistov".
Presne mesiac po referende, 29. júna, sa dostala do rúk nového premiéra Dominiqua de Villepina správa poslanca Michela Herbillona o vzťahu Francúzov k Európskej únii. Tú vypracoval ešte na žiadosť bývalého premiéra Jeana-Pierra Raffarina, ktorý si ju objednal po tom, ako k vlaňajším voľbám do Európskeho parlamentu neprišlo vyše 57 percent voličov.
Nikto ju nechce
Poslanec Herbillon vypracoval návrhy, ako lepšie "predávať" európske témy občanom. Podľa neho úplne chýba "informačná a komunikačná politika štátu". Môže za to nedostatok peňazí, meškajúce kampane, ale aj zlyhanie tradičných "mediátorov" európskych tém. "Tri mesiace kampane nemôžu nahradiť päťdesiat rokov mlčania," tvrdí Herbillon. "Pre poslancov nie je Európa zaujímavá, lebo touto témou sa voľby nevyhrávajú. Pre médiá je ťažko predajná a školy zasa nemajú v náplni robiť Európe propagandu," uvádza v správe.
"Ako Francúzi vidia Európu v hlavných správach o 20. hodine? Je to stále niekoľko lídrov v sivých oblekoch, ktorí narýchlo zdravia fotografov pri príchode do oficiálnej budovy. Zábery okrúhlych stolov, rodinná fotografia lídrov a potom koniec. Nudnejšie sa to už ani nedá robiť," vyhlásil Herbillon.
Toto treba zmeniť, tvrdí poslanec a ponúka štyridsaťbodový plán na "europeizáciu verejného života".
Všade samé hviezdičky
Niektoré návrhy sú, mierne povedané, "zaujímavé". Podľa Herbillona treba medzi ľuďmi i politikmi rozvíriť debatu o zásadných európskych otázkach, do školských osnov treba dostať európske témy, na vládnych budovách by mala okrem francúzskej zástavy visieť aj modrá vlajka so žltými hviezdičkami. Francúzsko by malo mať aj svoju európsku poštovú známku. Herbillon tiež sníva o tom, že 9. mája, teda na málo známy Deň Európy, by sa v uliciach konali veľké európske happeningy. "Európu treba dostať do ulíc," tvrdí poslanec. Na záver ponúka jeden symbolický návrh: európski lídri by mohli každoročne na Silvestra adresovať svoje novoročné posolstvá Francúzom. Čo určite poteší obe strany...
Škoda, že vláda nemala Herbillonovu správu pred osudným referendom, možno by bol jeho výsledok iný. Poslancove návrhy sa však môžu ešte hodiť, ak by sa Francúzsko niekedy rozhodlo podobný riskantný krok zopakovať.
Časy sa menia
Francúzska sebareflexia o neúspechu referenda má aj triezvejší rozmer. Analytici napríklad zistili, že v televíziách počas kampane dostali prívrženci euroústavy viac priestoru ako jej odporcovia (pomer v priemere 55:45). Jedinou výnimkou je súkromná, za to najsledovanejšia, televízia TF1.
Po referende si Francúzi naplno uvedomili, že "ich" Európa sa zmenila. Paríž, ak nechce prísť o svoje výsadné postavenie v únii, musí prijať novú stratégiu. Tradičný francúzsko-nemecký motor už nestačí. Dôkazom sebareflexie môžu byť slová nového ministra vnútra a šéfa vládnucej strany UMP Nicolasa Sarkozyho, ktorý na utorkovom stretnutí s kolegami z Nemecka, zo Španielska, z Talianska a Británie povedal: "Zdá sa mi, že 25-členná Európa potrebuje päťčlenný motor, neskôr nepochybne až šesťčlenný spolu s Poľskom." Podľa Sarkozyho leží na najväčších krajinách únie zodpovednosť za oživenie európskej dynamiky. Ako to však dosiahnuť pri súčasných rozdielnych strategických záujmoch veľkých hráčov, ešte v Paríži nevedia.
Spolky s diablom
Nový premiér Villepin, ktorého na vrchol dostalo práve referendové fiasko, sa pustil do veľkej európskej ofenzívy. Premiér začal rokovať s lídrami všetkých väčších strán, ktoré splnili vo voľbách kritérium na získanie štátneho príspevku. O európskej integrácii bude hovoriť nielen s prívržencami ústavy z radov vládnej UMP či opozičných socialistov, ale aj s radikálnymi odporcami. Na úrad vlády pozval komunistov, trockistov i predstaviteľov ultrapravicového Národného frontu, ktorí s vládou oficiálne neboli v kontakte už desať rokov. Vo Francúzsku tak budú kredit Európy, ale najmä vládnucej pravice, zachraňovať aj Le Penovi ultrapravičiari.