Uplynulo sto rokov, čo vo Francúzsku došlo k dôslednej odluke cirkvi od štátu. Zákonom z roku 1905 sa zrušilo financovanie cirkví zo štátnych prostriedkov. Zákon zakazuje prenos náboženských prvkov do verejnej správy. Presne tento argument bol použitý aj v spore o nosenie islamských šatiek v štátnych školách. Vo verejných školách, úradoch či inštitúciách nesmú na stenách visieť kríže alebo iné náboženské symboly. Cirkev od tohto obdobia žije z darov a iných príjmov. Dôslednú odluku cirkvi od štátu Francúzi považujú za jeden z pilierov republiky.
Výzvy na modernizáciu
Druhým najväčším náboženstvom v tejto tradične katolíckej krajine je v súčasnosti islam, čo storočný zákon nezohľadňuje. Aj preto sa vo Francúzsku vedie diskusia o jeho prípadnej modernizácii.
Zmeny žiada najmä minister vnútra a prezidentský kandidát Nicolas Sarkozy. Minulý rok šokoval Francúzsko knihou Republika, náboženstvo, nádej, v ktorej volá po zrušení odluky. Sarkozy tak chcel riešiť problémy s moslimskými prisťahovalcami, a to štátom podporovanou výstavbou mešít. Islam je podľa neho v nevýhode, finančné možnosti francúzskych moslimov sú obmedzené a na rozdiel od príslušníkov iných vyznaní nezdedili kostoly. Štát totiž hradí náklady na opravu niektorých cirkevných budov, nemôže však pomôcť moslimom, pretože v roku 1905 ešte v krajine mešity nemali. Francúzski moslimovia, ktorých je v krajine až osem miliónov, sa tak cítia byť diskriminovaní. Peniaze na údržbu či výstavbu mešít tak získavajú zo zahraničia a niekedy ide aj o veľmi pochybné zdroje.
"Štát má povinnosť aj voči týmto veriacim, aby sa mohli modliť a praktizovať svoje náboženstvo za rovnakých podmienok ako veriaci iných náboženstiev," vyhlásil Sarkozy. Prezident Jacques Chirac však odmieta Sarkozyho výzvy, keď zákon z roku 1905 označil za "pilier francúzskej spoločnosti".
Ani po nedávnych nepokojoch na predmestiach nebola "pozitívna diskriminácia" ako riešenie prijatá a Sarkozyho návrh si zatiaľ nenašiel väčšiu podporu. Dôvodom nepokojov bola práve nespokojnosť s rastúcou diskrimináciou. Niektorí politici ihneď po prepuknutí výtržností varovali, že ide o islamských radikálov, ktorí môžu byť potenciálnymi samovražednými útočníkmi. Niektoré zahraničné médiá dokonca hovorili o "intifáde". Nebola to však pravda. "Úloha islamských radikálov počas nepokojov bola nulová," potvrdil šéf francúzskej tajnej polície Pascal Mailhos.
Vzťahy s cirkvou
Vzťahy štátu a cirkvi neboli vždy idylické. Francúzsko v roku 1904 prerušilo diplomatické styky so Svätou stolicou a o rok neskôr prijalo zákon o odluke. Zrušená bola právna subjektivita cirkevných právnických osôb a cirkvi mohli fungovať len podľa už skôr prijatého zákona o kultúrnych združeniach. Za symbolický poplatok dostali do užívania zostarnuté kostoly a budovy na náboženské účely. Nekatolícke cirkvi a židovské obce sa zákonu podriadili. Pre katolícku cirkev však bolo ťažké vyrovnať sa so stratou diecéznej a farnej štruktúry a znížením príjmov, a preto ostro protestovala. V roku 1923, keď Francúzsko povolilo diecézne združenia, sa vzťahy ako-tak normalizovali.
Ako je to s odlukou cirkvi v iných európskych krajinách
Británia -- Anglikánska cirkev je štátnou cirkvou, ostatné majú štatút dobrovoľného združenia. Hlavou anglikánskej cirkvi je kráľovná.
Česko -- Československo zdedilo z Rakúsko-Uhorska priamu väzbu na cirkev. Po druhej svetovej vojne bola vzájomná väzba cirkvi a štátu ešte tesnejšia. Od februára 1948 boli cirkvi pod štátnym dohľadom, k výkonu činnosti duchovného bol nevyhnutný štátny súhlas. Postavenie duchovných, ako štátom platených osôb,
zostalo zachované doposiaľ. Pokusy o odluku po roku 1989 neboli úspešné.
Írsko -- Má relatívnu odluku cirkvi od štátu. Do roku 1871 bola anglikánska cirkev írskou štátnou cirkvou. Teraz štát uznáva zvláštne postavenie katolíckej cirkvi, ale súčasne zakazuje štátne financovanie náboženstva.
Nemecko -- Katolícka a evanjelická cirkev sú približne rovnako početné. Úprava vzťahu medzi štátom a cirkvami spadá z veľkej časti do právomocí spolkových krajín. Z 80 percent je cirkev financovaná z cirkevnej dane.
Holandsko -- Do roku 1876 bola štátnou cirkvou Reformovaná cirkev. V súčasnosti je cirkev oddelená od štátu.
Rakúsko -- V Rakúsku má vedúce postavenie katolícka cirkev. Členovia cirkví neplatia cirkevnú daň, ale "cirkevný príspevok", ktorý nevyberá štát (ako v Nemecku), ale samotné cirkvi. Ani v Rakúsku nie sú duchovní platení štátom. Náboženstvo je povinný predmet, dá sa z neho odhlásiť.
Švédsko -- Švédska cirkev sa oddelila od štátu 1. januára 2000. Do tej doby platilo, že deti sa narodením automaticky stávali členmi Švédskej cirkvi, ak bol jeden z rodičov jej členom a rodičia ihneď po narodení toto členstvo neodmietli. (ČTK, Reuters)