V minulých rokoch jadrové súperenie medzi veľmocami výrazne poľavilo, teraz však opäť naberá na intenzite.
Rozruch prinieslo vyjadrenie riaditeľa americkej armádnej spravodajskej služby DIA Roberta Ashleyho: "Rusko zrejme nedodržiava moratórium na jadrové testy v súlade s nulovým štandardom," vyhlásil generál na konferencii vo Washingtone.
To by znamenalo porušenie zákazu skúšok, ktorý neformálne platí od 90. rokov minulého storočia.
Niektorí americkí experti dokonca hovoria o tom, že sa Rusko cielene pripravuje na atómovú vojnu. Rusi to odmietajú s tým, že naopak USA hľadajú zámienky pre vývoj nových typov zbraní.
Podľa Ashleyho ruský jadrový potenciál za posledné desaťročie výrazne posilnil, hlavne v oblasti menších zbraní taktického použitia. Denník The Wall Street Journal poukazuje na dokument tajných služieb, takisto konštatuje, že Rusi moratórium porušujú. Deje sa tak vraj na testovacom polygóne na súostroví Nová zem v Severnom ľadovom oceáne, ktorý pre jadrové testy používal už Sovietsky zväz.
Rinčanie atómovými bombami
Testovacie stredisko tu zakotvilo potom, čo niekoľkokrát zmenilo adresu. Sovietsky zväz vykonal za svoju existenciu 715 jadrových testov (USA 1054), väčšinu z nich v Semipalatinsku na severovýchode Kazachstanu. Dnes je z tamojšej strelnice turistická atrakcia.
Veľmi špecifický potom bol pokus na polygóne Tockoje v Orenburskej oblasti v septembri 1954, kedy po zvrhnutí nálože prešla kontaminovanou oblasťou armáda s počtom 45-tisíc vojakov, aby sa vyskúšal vplyv výbuchu na ľudskú silu.
Posledný jadrový test vykonala sovietska armáda 24. októbra 1990. Od roku 1992 platí moratórium na testovanie nukleárnych zbraní, v septembri 1996 potom Valné zhromaždenie OSN prijalo zmluvu CTBT, ktorá úplne zakazuje jadrové skúšky a pripúšťa len počítačové simulácie. Medzi sedemdesiatimi signatármi sú Rusko a USA, Washington ju však na rozdiel od Moskvy nikdy neratifikoval.
Teraz Američania naznačujú, že Rusko zmluvu porušuje. "Pretože sa Kremeľ snaží vyvíjať nukleárne zbrane nízkeho kalibru určené pre použitie v bežnom konflikte, pripravuje sa podľa mňa na jadrovú vojnu a medzinárodné dohody ho nezaujímajú," povedal Rádiu Sloboda Stephen Blank z think tanku American Foreign Policy Council. Podľa neho Moskva vyvíja 20 až 25 druhov rôznych jadrových zbraní. "Nemajú zábrany ich nasadiť. Zdá sa byť stále pravdepodobnejšie, že v prípade vojny sú schopní ich použiť ako prví," dodáva Blank.
Bezpečnosť sa rúca
Množstvo expertov však americké vyhlásenie hodnotia skepticky. Organizácia CTBTO, fungujúca na báze zmluvy o zákaze jadrových skúšok, nezistila na základe geologického monitoringu nič, čo by svedčilo o ruských jadrových pokusoch. "Nebolo to o tom, že Rusko robí nukleárne testy, ale o jeho schopnosti ich robiť," interpretuje Ashleyho slová sekretár CTBTO Lassine Zerbi.
"Americké obvinenia pripomínajú dobre naplánovanú a zinscenovanú akciu nielen na Rusko, ale aj na kontrolu nad zbrojením a celou architektúru strategickej stability," reagoval ruský veľvyslanec v USA Anatolij Antonov.
Tradičná bezpečnostná architektúra budovaná po studenej vojne dostáva v poslednom čase jednu ranu za druhou. Nedávno USA s poukázaním na ruské porušovanie vypovedali Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF), za dva roky potom končí dohoda START o obmedzení jadrových potenciálov, uzavretá v roku 2010.
O novej bezpečnostnej architektúre rokovali nedávno ministri zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov a USA Mike Pompeo. Ako by mala vyzerať a či má administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa o nej nejakú ucelenejšiu predstavu, ale vôbec nie je jasné.
Aj Američania sa tak chystajú na "horšie časy". Svedčí o tom napríklad projekt strategického bombardéra B-21, ktorý má v roku 2030 konečne nahradiť zastarané stroje B-52. Vyzbrojený má byť novo vyvíjanými raketami dlhého doletu LRSO s jadrovými hlavicami a podľa Pentagonu pôjde o "nevyhnutný element stratégie odstrašenia".