Americká polícia práve prežíva kriminalistickú revolúciu. Za posledné dva roky sa podarilo rozlúsknuť niekoľko desiatok odložených prípadov vďaka širokej databáze DNA. Tá čerpá dáta aj od nadšencov, ktorí mapujú vlastné rodokmene.
Policajné oddelenie Seattle, prípad číslo 2657. V priečinku s týmto číslom sa po viac ako 52 rokov skrýval príbeh Susan Galvinovej, dvadsaťročného dievčaťa, ktoré bolo v júni 1967 znásilnené a uškrtené.
Svedkovia ju naposledy videli v sprievode muža s maskou klauna, ale nikto z nich netušil, kto sa pod ňou skrýval. Polícia bola na prípad krátka. Chýbali dôkazy. Zločin sa tak dostal do sekcie odložených prípadov - anglicky cold cases.
Pred pár týždňami však nastal zlom. "Všetci sme dúfali, že jedného dňa dospejeme k prelomu," citovali americké médiá vyšetrovateľa Rolfa Nortona, ktorý sa ujal vedenia vyšetrovania prípadu.
Prípady staré až 40 rokov
Policajti na základe zhody DNA z miesta činu zistili, že útočníkom, ktorý Galvinovú zavraždil, bol Frank Wypych. Vtedy mal dvadsaťšesť rokov a bol otcom malého dieťaťa. Zomrel však v roku 1987, teda roky pred odhalením zločinu.
Vražda Susan Galvinové je však len jedným zo šesťdesiatich zdanlivo neriešiteľných prípadov, ktoré sa v poslednej dobe podarilo objasniť. Mnohé z nich čakali na prelom 30 až 40 rokov.
Rovnako ako vraha Galvinovej, aj ďalších podozrivých usvedčila ich vlastná DNA nájdená na mieste činu.
Pri zrode tohto nového úspechu kriminalistiky pritom stálo nové americké hobby - genealógia a tvorba rodokmeňov.
Polícia využíva širokú databázu
V USA totiž funguje hneď niekoľko spoločností, ktoré zvedavým Američanom pomáhajú vypátrať vzdialených príbuzných - stačí zotrieť len pár buniek zo steny ústnej dutiny. Tieto spoločnosti, medzi ktoré patrí napríklad FamilyTree, MyHeritage či 23andMe, si vďaka veľkému záujmu populácie vybudovali širokú dátovú databázu. A polícia sa rozhodla ju využiť.
Denník New York Times o tomto fenoméne "radikálnej transformácie" kriminalistiky napísal už v apríli minulého roka po tom, čo bol zatknutý tzv. "Golden State Killer", vrah, ktorý zabíjal v USA medzi rokmi 1976 a 1986.
Vyšetrovatelia nahrali jeho DNA do systému GEDmatch. com, portálu s biologickými dátami. Ten v súčasnosti disponuje genetickými informáciami približne 929 tisíc Američanov.
Na základe porovnania vzoriek DNA sa policajtom podarilo nájsť vzdialeného bratranca vraha. Hovorili s ním a od neho zistili, koho vlastne hľadajú.
Bol ním 73-ročný Joseph James DeAngelo. Bývalý policajt, ktorý už bol v čase zatknutia pripútaný na kolieskové kreslo. Podarilo sa tak odhaliť páchateľa najmenej 12 vrážd, 45 znásilnení a 120 vlámaní.
Obavy zo zneužívania
Bol to obdivuhodný úspech, polícia tak začala nové dáta využívať v ďalších a ďalších prípadoch. Čoskoro sa však začalo hovoriť o tom, či nie je využívanie dát od nadšencov do rodokmeňov porušovaním práva na súkromie.
"Všetko, čo vo výsledku pomáha spravodlivosti, je dobré," uviedol pre denník Welt genetik Thomas Krahn, ktorý spolupracuje so spoločnosťou FamilyTree. "Jedinou otázkou zostáva, či človek môže riešiť porušenie zákona iným porušením zákona."
Genealogické spoločnosti sa pôvodne zameriavali predovšetkým na ľudí, ktorí si priali nájsť príbuzných. Či už išlo o nadšencov do rodokmeňov, adoptované deti, alebo deti stvorené zo spermií od anonymného darcu, ktoré si želajú nájsť svojich biologických rodičov, alebo súrodencov.
Kritici však upozorňujú, že veľmi ľahko môže prísť k zneužitiu získaných dát. Skupina Ancestry.com dokonca získala anticenu Big Brother 2019 v oblasti biotechnológií - podľa poroty totiž vďaka nej môže polícia získať veľmi jednoduchý prístup k stovkám tisíc profilov ľudí.
Porovnanie DNA navyše môže policajtom pomôcť nájsť hneď niekoľko generácií príbuzných a dohľadať dokonca aj tých, ktorých účastník vyšetrovania vôbec nemusí poznať.
Nové možnosti tak otvárajú zásadnú otázku. Ako závažný musí byť čin pre to, aby sa polícia uchýlila k porovnávaniu genetického materiálu nevinných záujemcov o históriu vlastného rodu.