Poslanci španielskeho parlamentu opäť nevyslovili vo štvrtok dôveru úradujúcemu premiérovi Pedrovi Sánchezovi. Informovala o tom agentúra AFP.
Za vyslovenie dôvery hlasovalo 124 poslancov, 155 bolo proti.
Na to, aby Sáncheza parlament potvrdil vo funkcii predsedu vlády, potreboval získať jednoduchú väčšinu z hlasujúcich poslancov v 350-člennom zákonodarnom zbore. V prvom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v utorok, potreboval absolútnu väčšinu v parlamente - chýbalo mu 52 hlasov.
Sánchez, ktorý sa uchádzal o podporu poslancov krajne ľavicovej strany Unidas Podemos (Spoločne môžeme), ako aj poslancov malých regionálnych strán, bude mať teraz ďalšie dva mesiace, aby získal v parlamente podporu pre vytvorenie menšinovej alebo koaličnej vlády. Ak sa mu to nepodarí, Španieli budú musieť ísť v novembri opäť k volebným urnám. Išlo by už o štvrté voľby v krajine za päť rokov, pripomína agentúra AP.
Koncom apríla Sánchezova Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) zvíťazila v parlamentných voľbách, v ktorých však získala len 123 mandátov, takže v parlamente nemá väčšinu.
Niekoľko hodín pred štvrtkovým hlasovaním sa vicepremiérka Carmen Calvová vyjadrila, že pre jej socialistov "nie je možné" dosiahnuť dohodu so stranou Unidas Podemos. Podľa Calvovej a hlavného vyjednávača strany Unidas Podemos Pabla Echeniqueho bol najväčším problémom počet kabinetných postov, ktorých sa socialisti boli ochotní vzdať v prospech svojich potenciálnych koaličných partnerov.
Sám Sánchez tesne pred hlasovaním potvrdil, že sa mu nepodarilo dosiahnuť dohodu so stranou Unidas Podemos. "Dohoda nebola možná," povedal zákonodarcom a konštatoval, že chce byť španielskym premiérom, ale "nie za každú cenu". Ostro pritom kritizoval lídra strany Unidas Podemos Pabla Iglesiasa za spôsob, akým viedol rokovania.
Premiér v pondelok načrtol vládny program so zvýšením výdavkov v sociálnej sfére v snahe presvedčiť krajnú ľavicu, aby mu pomohla vrátiť sa k moci. Okrem iných opatrení sľúbil znovu zvýšiť minimálnu mzdu, prispôsobiť dôchodky inflácii a zvýšiť investície do vzdelávania na úroveň päť percent hrubého domáceho produktu. Premiér takisto stanovil prísne ciele v oblasti financií a sľúbil znížiť deficit verejných financií krajiny.