Jezídske ženy sa po utrpení prežitom v otroctve teroristov z Islamského štátu postupne vrátili k svojim blízkym. Teda tie šťastnejšie, ktorým nejakí zostali. Mnohé prišli aj s deťmi počatými počas jedného z mnohých znásilnení. Uzavretý národ jezídov však pred nich postavil neľudskú voľbu: Môžeš sa vrátiť, ale jedine sama.

"Cítila som to, bola súčasťou mojej duše. Milovala som ju od prvej chvíle," opisuje mladá Hiya svoju dcéru Hibu. Dnes má dievčatku, ktorého meno v arabčine znamená "Dar od Boha", dva roky. Narodeninovú oslavu však najskôr nemala. S Hiyou určite nie.

Komunita deti odmieta

Hibina matka je jezídka. Ako dvadsaťjeden ročná má za sebou toľko utrpenia, koľko väčšina ľudí neprežije za celý život. Počas krutovlády Islamského štátu ju štyrikrát predali na trhu ako dobytok.

Všetci štyria "majitelia" si z dievčaťa urobili sexuálnu otrokyňu. Ten posledný s ňou aj počal Hibu.

Hiya ju nechcela, nevedela si predstaviť, že bude mať dieťa s tým "zvieraťom", ako Hibinho otca opísala. Ale prvý pohľad na kučeravé dievčatko všetko zmenil.

V lete 2017 sa Hiya dostala na slobodu. Z Mosulu ju matka odviezla do utečeneckého tábora, kde teraz žije až 400-tisíc jezídov. Do svojich dedín sa vrátiť nemôžu, nič z nich nezostalo. Hiya však neprišla sama, a jej muky tak ani návratom k rodine neskončili.

Zatiaľ čo ženy ich blízki z uzatvorenej jezídskej komunity nakoniec prijali aj napriek tomu, že mali milostný vzťah so svojimi väzniteľmi z radov moslimov, u potomkov vzídených z týchto zväzkov to neplatí. Jezídky tak podľa amerického denníka The Washington Post pri návrate stoja pred neľudským rozhodnutím - buď sa vzdajú detí, alebo rodiny.

To Hiya odmietla prijať. Lenže tlak sa stupňoval. Jedni ju podozrievali, že s teroristami nespala proti svojej vôli, ďalší verejne zosmiešňovali jej handicapovaných bratov. V stane sa jej striedali príbuzní s tou istou obohranou pesničkou. Hiya nakoniec prestala vychádzať. Vtedy prišli vyhrážky, že stan zapália aj s ňou a malou Hibou.

Ostali len biele topánočky a čelenka

Hiya nakoniec podľahla. Naposledy k sebe Hibu pevne pritisla, pobozkala ju a odovzdala sociálnym pracovníčkam v tábore. Z návratu späť si pamätá jediné - Hibin plač, ktorý sa jej za chrbtom vzďaľoval.

Dnes už jej po dcére ostali len biele topánočky a vlnená čelenka. Aj tie sú však starostlivo upratané tak, aby na ne nevidela. "Povedali mi, aby som sa svojej dcéry zbavila. Že vraj nemám česť. Teraz je to hotové, nikto už sa nezaujíma. Je ticho," opisuje v slzách mladá Hiya. Svoj stan už takmer neopúšťa a niekoľkokrát sa pokúsila o samovraždu.

Podľa odhadov islamisti s jezídkami splodili niekoľko sto až tisícku detí. Mnohé z nich sú rozosiate v sirotincoch, kde ich nechali ako ženy, ktoré sa nechceli do konca života pozerať na výsledok svojho znásilnenia, tak tie, ktoré k tomu donútili ich rodiny, napísala americká rozhlasová stanica NPR.

A ďalšie deti ešte môžu nasledovať, stále je totiž nezvestných zhruba tritisíc jezídok.

Pravidlá zmeniť odmietajú

Predseda jezídského najvyššieho náboženského výboru Hazem Tahsin síce na jar vydal edikt, ktorý povolil "návrat všetkých, ktorí prežili zločiny IS a vzali do úvahy, že to, čím prešli, sa stalo proti ich vôli", a o ktorom sa malo za to, že zahŕňa i deti splodené v sexuálnom otroctve. Avšak nie všetci ho tak chceli vykladať.

Podľa agentúry EFE na duchovného zatlačili kmeňoví vodcovia a text historického ediktu, ktorý porušil osemsto rokov starú tradíciu, sa už o pár dní neskôr zmenil. Teraz tak komunita uvíta vo svojej náruči iba samotné jezídky alebo tie jezídske deti, ktoré islamisti predtým uniesli.

Jezídská viera ukladá, že členom komunity je len ten, kto má oboch rodičov jezídov. "Keby sme urobili výnimku, prikrášľovali by sme tým následky genocídy jezídov. Vieme, že to sú len deti a že sú bez viny. Ale v tomto prípade ich viera ani spoločnosť skrátka nemôže prijať," hovorí hovorca výboru Karim Sulaiman.

Keď Hiya občas vyjde zo svojho stanu, vidí deti, ako si hrajú v uličkách tábora. Niektoré z nich rovnako ako Hiba majú otca moslima. Ich matky však podľa mladej ženy presvedčili starších o opaku. "Jediný rozdiel je ten, že ja som bola úprimná a ony nie," myslí si Hiya.