Srbsko pokračuje v úsilí presviedčať krajiny, ktoré uznali nezávislosť Kosova, aby od tohto svojho rozhodnutia ustúpili. Minister zahraničia Ivica Dačič dnes vo verejnoprávnej televíznej stanici RTS povedal, že budúci týždeň oznámi pätnásty štát, ktorý uznanie zruší.
Tento postup Priština ostro kritizuje a vlani kvôli nemu zaviedla stopercentné clo na dovoz srbského tovaru. Západ na Belehrad nalieha, aby od tejto diplomatickej aktivity upustil v záujme obnovenia dialógu s albánskym vedením Kosova.
Dačič v televízii povedal, že srbská diplomacia je nepretržite aktívna v súvislosti s krajinami, ktoré Kosovo uznali, alebo k nemu nemajú jasné stanovisko. Slovensko nezávislosť Kosova neuznáva
"Začali sme od zoznamu prištinských úradov so 116 krajinami, ktoré uznali Kosovo. My sme ten zoznam rozobrali a tých krajín je menej ako sto," povedal minister.
Uviedol pritom, že svoje uznanie Kosova už stiahlo 14 štátov a že na budúci týždeň oznámi, ktorý štát od uznania ustúpi ako pätnásty. Podľa šéfa srbskej diplomacie táto krajina už poslala do Prištiny príslušnú nótu.
Dačič okrem iného zopakoval stanovisko svojej vlády, že je nevyvážené a nespravodlivé, keď západné mocnosti považujú za nevyhnutnú "kompromisnú" podmienku pre obnovenie dialógu o normalizácii vzťahov Srbska a Kosova, aby Priština zrušila drastické clá na srbský tovar a Belehrad na druhej strane zastavil kampaň proti uznaniu Kosova.
Podľa srbského vedenia je základným predpokladom zrušenie ciel. Až potom je možné hovoriť o recipročnom zastavení aktivít na jednej strane proti uznaniu Kosova a na strane druhej za jeho uznanie.
"Od roku 2012 Kosovo uznalo niečo cez 20 krajín. Ako to, že to nevadilo dialógu? Ako to, že nevadí, keď Madagaskar uzná Kosovo, a vadí, keď uznanie zruší?" poznamenal Dačič.
Kľúčovou podmienkou Srbska pre pokračovanie dialógu s Kosovom je zrušenie colnej prirážky, ktorú Kosovo koncom minulého roka uvalilo na tovar zo Srbska a Bosny. Žiada tiež, aby Priština dodržala bruselskú dohodu z roku 2013, ktorá predpokladá vznik do určitej miery samosprávneho regiónu na severe Kosova, ktorý obývajú prevažne Srbi. Kosovská vláda naopak trvá na tom, že clá zrušia až vo chvíli, keď Belehrad uzná kosovskú nezávislosť.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, necelých desať rokov potom, čo Belehrad stratil nad touto autonómnou oblasťou kontrolu v dôsledku náletov NATO. Zásah aliancie ukončil ťaženie srbskej armády a polície proti ozbrojenej vzbure kosovskoalbánských separatistov, ktoré sa zvrhlo na masaker a etnickú čistku.
Medzi štáty, ktoré nezávislosť Kosova uznali, je napríklad popri USA aj väčšina krajín Európskej únie vrátane Česka. Na druhej strane odmietavý postoj Srbska podporili predovšetkým Rusko a Čína. Kosovo neuznalo tiež päť krajín únie - Slovensko, Španielsko, Rumunsko, Grécko a Cyprus.