Príspevok Maďarsku na ochranu južných hraníc vo výške iba niečo vyše jedného percenta z celkových nákladov, ako to avizovala Európska komisia, považuje maďarská vláda za neprimeraný, vyhlásil v pondelok v Budapešti hovorca kabinetu István Hollik.

Podľa agentúry MTI hovorca pripomenul, že Brusel reagoval na požiadavku maďarskej vlády až teraz, po vyše dvojročnom naťahovaní času.

Predseda vlády Viktor Orbán sa v roku 2017 obrátil listom na predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, aby Európska únia v rámci európskej solidarity prispela Maďarsku polovicou na doterajšie náklady na ochranu južnej hranice pred migrantmi.

Hollik povedal, že Maďarsko na ochranu hraníc doposiaľ minulo 504 miliárd forintov (1,53 miliardy eur), pričom odchádzajúca EK teraz rozhodla, že uhradí 20 miliónov eur, z ktorých bude možné financovať výhradne fungovanie hliadok na maďarsko-srbskom úseku hraníc.

Hovorca dodal, že maďarská vláda dúfa, že nová EK, ktorej členovia nastúpia do funkcie v novembri, bude na rozdiel od predchádzajúcich členov komisie podporujúcich migráciu považovať za prioritu ochranu vonkajších hraníc Európskej únie (EÚ). Dúfa tiež, že EK bude ochotná podporovať členské krajiny vrátane Maďarska tak, aby dôraz nebol na organizovaní migrácie, ale na jej zastavení.

Prvú líniu plota na 175 kilometrov dlhej hranici so Srbskom dokončilo Maďarsko v septembri 2016. Vláda vo februári 2016 nariadila posilniť ochranu hraníc vybudovaním druhej línie na južných hraniciach krajiny.

Na plot zo žiletkového drôtu, ktorý dokončili v máji, a na vybudovanie viacerých tzv. hotspotov pri hranici, vyčlenil kabinet vtedy 38 miliárd forintov (122,6 milióna eur). Ďalšie výdavky sa týkali samotnej ochrany hraníc a výcviku príslušných zložiek.
Orbánova vláda, ktorá bola kritizovaná z Bruselu, že v otázke migrácie nie je solidárna, tvrdí, že pred migrantmi chráni nielen seba, ale aj Európu.