Práve dnes uplynie desať rokov od dňa, kedy sa človeku podarilo vybudovať svoj "druhý domov" vo vesmíre. Presne 29. januára 1998 podpisom vo Washingtone 14 krajín a agentúr pre kozmické lety spečatili medzivládnou dohodou projekt vybudovania Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Spoločné dielo asi 18 krajín sveta sa rodilo aj vďaka existujúcej ruskej vesmírnej stanici Mir, z ktorej štáty čerpali už vyskúšané poznatky.
"Nová medzinárodná vesmírna stanica bude omnoho modernejšia ako Mir. Budú tam nové technológie, využité poznatky z fungovania stanice Mir. Bude väčšia, po dobudovaní by mala mať hmotnosť 400 ton a jej plocha by mala byť väčšia ako futbalové ihrisko," povedal HN slovenský kozmonaut Ivan Bella. Podľa nášho kozmonauta má ísť v prípade ISS o trvalejšie laboratórium vo vesmíre, ktoré by nahradilo stanicu Mir.
ISS je s plánovanými 400 tonami a 1 000 kubickými metrami najväčším objektom, ktorý kedy človek do vesmíru dopravil, aj keď po častiach.
Stavba po súčiastkach
Predchádzajúce plány na vznik podobného zariadenia zatienila studená vojna. Vlastná stavba stanice sa začala koncom roku 1998, keď raketa Proton vyniesla na obežnú dráhu prvú časť stanice -- ruskú Zarju. Po nej sa na palube raketoplánu Endeavour do vesmíru dostal americký modul Unity. ISS sa stala obývateľnou až v druhej polovici roku 2000, kedy sa k nej pripojila obytná časť Zvezda. Prvá trojčlenná posádka sa na ISS "ubytovala" začiatkom novembra 2000. Boli v nej dvaja Rusi a jeden Američan. Dokončenie výstavby stanice výrazne skomplikovala havária raketoplánu Columbia v roku 2003, po ktorej USA na čas zastavili ďalšie lety.
Ani dnes ešte výstavba nie je dokončená -- na obežnej dráhe okolo Zeme sa zatiaľ vznáša asi len polovica z plánovanej stanice. S konečnou dostavbou sa ráta do roku 2010.
Až doteraz pohltila konštrukcia v beztiažovom stave desiatky miliárd dolárov. Podľa odborníkov je však jej využitie širokospektrálne a prinesie mnoho vzácnych vedeckých poznatkov. "Je to veľmi široké spektrum oblastí, od medicínskej, technickej, technologickej, ako napríklad výskum štruktúr nových materiálov," vysvetlil Bella.
Mir bol inšpiráciou
Definitívna príprava modernej kozmickej stanice ISS sa začala v druhej polovici 90. rokov, keď sa po období napätých vzťahov rozbehla rusko-americká spolupráca.
V tom čase už dosluhovala pôvodne sovietska orbitálna stanica Mir. Počas tejto etapy sa skúšalo spojenie medzi raketoplánom a Mir a spolupráca medzinárodných posádok.
"Mir bol vybudovaný s tým, že bude fungovať tri až päť rokov. Keď skončil svoju činnosť, mal viac ako 15 rokov. Ukázala sa vtedy dokonalosť ruskej technológie a veľká časť týchto technológií bola prevzatá aj na novú medzinárodnú kozmickú stanicu," dodal známy slovenský kozmonaut.
Dnes môže na stanici pobudnúť trojčlenná posádka -- čo je obmedzujúce pre výskumné programy. Počas spojenia ISS s ruskou kozmickou loďou či raketoplánom je na komplexe viac ľudí -- astronauti vtedy väčšinou opravujú a rozširujú stanicu.
Finiš s komplikáciami
Dostavbu modernej vesmírnej stanice komplikuje aj fakt, že životnosť amerických raketoplánov sa končí už o dva roky. Budovanie stanice však pokračuje a za niekoľko dní má odštartovať k ISS raketoplán Atlantis s európskym laboratóriom Columbus.
Aj keď je stavba stále polovičná, už aj tak sa takmer vyrovnala sovietskemu Miru. Rekordman medzi obývanými telesami sa vo vesmíre ocitol v roku 1986 a zanikol v atmosfére o 15 rokov neskôr. Nebol prvým. Bývalý Sovietsky zväz vyslal prvú stanicu Saljut už v roku 1971, Američania reagovali Skylabom o dva roky neskôr.
Aj napriek problémom, ktoré výstavbu ISS sprevádzajú, chce vlastnú orbitálnu stanicu vybudovať aj Čína. Dvadsaťtonová vesmírna stanica by podľa šéfov čínskeho kozmického programu mala krúžiť okolo Zeme už v roku 2020.