StoryEditor

Belgicko nenaplnilo všetky ciele

01.01.2002, 23:00

Belgicko na začiatku svojho predsedníctva (v júni minulého roku) dalo jasne najavo, že jeho zámerom je postrčiť Európsku úniu smerom k federálnej Európe s črtami kontinentálneho superštátu. Belgickí predstavitelia však nechceli využiť svoje predsedníctvo na presadenie vlastnej vôle na úkor ostatných členských krajín. Napriek námietkam niektorých európskych partnerov i tak belgická agenda posunula úniu bližšie ku skutočnej politickej únii. Európski lídri privítali decembrový summit EÚ v Laekene ako definujúci moment pre Európu. Laekenská deklarácia umožnila odštartovanie diskusie o budúcnosti Európy. Niektoré dôležité otázky sa im však nepodarilo rozlúsknuť. Odložilo sa rozhodnutie o sídlach nových dôležitých agentúr EÚ, keďže rokovania speli k hádke.
Belgický premiér Guy Verhofstadt na záver šesťmesačného predsedníctva oznámil, že Bruselu sa zo šiestich cieľov podarilo naozaj splniť len dva. Jedným je dohoda o texte Laekenskej deklarácie, ktorou sa zvolal Konvent o budúcnosti EÚ. Jeho úlohou bude viesť diskusiu o tom, či EÚ potrebuje ústavu alebo ako rozdeliť moc medzi národné štáty a európske inštitúcie. Druhým je vymenovanie šéfa konventu. Tým sa stal bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing.
Štyri ciele však zostali nesplnené. Snaha o vytvorenie nových spoločných pravidiel zaobchádzania so žiadateľmi o azyl sa ukázala nemožná, pretože členské krajiny Európskej únie sa úporne snažia ich počet zredukovať. Na mŕtvom bode sa skončili rokovania o spoločnom priemyselnom patente. Európska únia síce deklarovala pripravovanú jednotku rýchlej reakcie za operabilnú, toto vyjadrenie však vyznieva prázdne, pretože Grécko a ďalšie krajiny únie odmietajú umožniť Turecku, aby mohlo hovoriť do európskej obrannej politiky. Pokus nájsť sídla pre európske agentúry stroskotal po kriku pri summitovom stole. Taliansky premiér Silvio Berlusconi pritom kričal najhlasnejšie a vyhrážal sa vetom, ak sa Parma nestane sídlom agentúry kontrolujúcej bezpečnosť potravín. A tak aj toto rozhodnutie bude musieť počkať do marcového summitu v Barcelone.
Veľký pokrok sa Belgicku podarilo dosiahnuť v prístupovom procese s kandidátskymi krajinami. Brusel vymenoval aj 10 uchádzačov, ktorí by mohli do konca roku 2002 svoje rokovania s úniou ukončiť. Ak nepoľavia v tempe, Cyprus, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Česko a Slovinsko by mohli byť pripravené na vstup do únie a už v roku 2004 by sa mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu.
Nesplnenie niektorých cieľov však možno pripísať sa vrub šokujúcim teroristickým útokom na USA z 11. septembra. Boj proti terorizmu otvoril únii nové dvere a predstavil inú dimenziu. Práca sa tak sústreďovala na dosiaľ zanedbávané pole aktivít -- obrannú a bezpečnostnú politiku -- a preto sa muselo prijať množstvo rozhodnutí v rámci únie. EÚ schválila protiteroristický akčný plán, posilnila policajnú a súdnu spoluprácu, prijala spoločný európsky zatykač, spoločnú definíciu trestného stíhania, spoločný zoznam organizácií, osôb a skupín zapojených do teroristických aktivít.
Belgický minister zahraničných vecí Louis Michel dokonca po šesťmesačnom pôsobení svojej krajiny na čele Európskej únie vyzval na ukončenie rotujúceho predsedníctva. Pre holandský denník Het Laatste Nieuws Michel sa vyjadril, že reprezentovanie pätnásťčlenného bloku je naozaj ťažká práca. "Rotujúce predsedníctvo je viac bremenom ako radosťou. Dal by som prednosť ukončeniu tohto rotačného systému," uviedol Michel. Musíte ďaleko cestovať, pracujete sám a musíte zanechať veci niekomu ďalšiemu, takže nemôžete zaistiť kontinuitu, dodal minister.

24. máj 2022 20:52