Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok nariadil, aby sa ďalší pôvodne byzantský chrám - ktorý sa neskôr stal mešitou a následne múzeom - opätovne zmenil na miesto moslimských modlitieb. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Rozhodnutie transformovať múzeum Kariye v Istanbule na mešitu prichádza iba mesiac po obdobnej kontroverznej premene iného istanbulského múzea Hagia Sofia.

Oba objekty figurujú na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zmena ich spoločenského účelu podľa AFP odráža Erdoganovo úsilie povzbudiť jeho konzervatívnejších a nacionalistickejších stúpencov v čase, keď Turecko sužuje ekonomická neistota spôsobená koronavírusovou pandémiou.

Originálne chrámové mozaiky

Múzeum Kariye je pôvodne byzantský Chrám svätého Spasiteľa, ktorý vznikol už v 4. storočí ako súčasť kláštorného komplexu a nachádza sa v istanbulskej štvrti Edirnekapi.

Približne polstoročie po dobytí Konštantínopolu (Istanbulu) osmanskými Turkami v roku 1453 chrám premenili na mešitu.

V roku 1945, v rámci transformácie Turecka na modernú sekulárnu republiku, sa mešita stala múzeom.

Skupina amerických kunsthistorikov neskôr pomohla s reštaurovaním originálnych chrámových mozaík, ktoré boli sprístupnené verejnosti v roku 1958.

V interiéri sú zachované aj vzácne fresky výjavov Posledného súdu zo 14. storočia, ktoré podľa AFP patria k najlepším príkladom byzantského výtvarného umenia na svete.

"Hanba pre Turecko"

Najvyšší administratívny súd schválil konverziu tohto múzea na mešitu vlani v novembri.

Grécke ministerstvo zahraničných vecí označilo Erdoganovo rozhodnutie za "ďalšiu provokáciu namierenú proti (kresťanským) veriacim".

Opozičný poslanec tureckého parlamentu Garo Paylan, ktorý je príslušníkom arménskej menšiny, označil premenu múzea Kariye na mešitu za "hanbu" pre Turecko. "Jeden zo symbolov hlbokej multikulturálnej identity a multináboženskej histórie našej krajiny bol obetovaný," zdôraznil.