Francúzsky prezident Emmanuel Macron v dokumente zaslanom libanonským politikom načrtol cestu von z krízy, priority vidí v štyroch rôznych oblastiach, píše Reuters.
Reformy podporuje aj kanadský minister zahraničia Francois-Philippe Champagne, ktorý aktuálne Bejrút navštívil.
Obyvatelia prístavného mesta sa medzitým snažia po nedávnej gigantickej explózii k normálnemu životu, snahu im však komplikuje chudoba a traumatické spomienky na smrtiaci výbuch.
Chcú návrat Francúzskeho mandátu
V niekoľkých dňoch po explózii, ktorá prebehla 4. augusta, vznikla petícia, ktorú podpísalo minimálne 60-tisíc Libanončanov.
Občania v nej žiadali, aby Francúzsko ako bývalá koloniálna mocnosť na najbližších desať rokov prevzala mandát nad zemou.
Pri svojej návšteve zasiahnutého Bejrútu sa k nej vyjadril aj sám Macron. Ten takýto postup však vylúčil. Vyhlásil, že ak Libanončania chcú zmenu, musia si ju vynútiť sami politickými prostriedkami. Pri návšteve podporil protesty proti vláde premiéra Hasana Dijába.
Tá len pár dní potom naozaj odstúpila. Libanonský prezident Michel Aun následne v televíznom prejave uviedol, že rezignáciu premiéra prijal a požiadal ho, aby zostal vo funkcii ako úradujúci predseda vlády, pokiaľ nebude zostavený nový kabinet.
K nemu povedie cesta cez zdĺhavé rokovania, písala agentúra AP, lebo sa vraj posledných 30 rokov drží pri moci vládnuca oligarchia a bude tak ťažké, nájsť dôveryhodnú politickú postavu, ktorá by s ňou nebola spojená.
Treba okamžite konať
Teraz bol na francúzsku ambasádu v Bejrúte doručený dvojstranový koncept, ktorý vytyčuje cestu smerom k obnove, uvádza zdroj z libanonských politických kruhov.
Agentúra Reuters tvrdí, že doň nahliadla. Francúzsky minister zahraničia odmietol vec komentovať. List špecifikuje 4 oblasti, v ktorých sa musí začať okamžite konať: konanie parlamentných volieb maximálne do roka, humanitárnu pomoc aj s ohľadom na pandémiu covidu-19, ekonomické reformy a rekonštrukcie oblastí zničených výbuchom.
"Ak sa rýchlo nesformuje nová vláda, dôjde k politickému vákuu, v ktorom sa Libanon ponorí ešte hlbšie do krízy," uvádza dokument. Ekonomické reformy by mali zahŕňať napríklad kompletný audit centrálnej libanonskej banky či zmenu v energetickom sektore, ktorý síce veľkou mierou odsáva verejné prostriedky, ale neposkytuje dostatočnú zásobu elektriny.
Macron už počas svojej návštevy objasnil, že pomoc prisľúbená Libanonu musí byť naviazaná na nápravu nedbalosti, úplatkárstva a plytvania, inak k nej nemusí vôbec dôjsť.
Francúzsky prezident by mal krajinu opätovne navštíviť okolo 1. septembra. Aktuálne do Libanonu zavítal šéf kanadskej diplomacie Champagne, ktorý potvrdil to isté, čo povedal Macron: "Každý snáď chápe, že medzinárodná pomoc musí byť sprevádzaná skutočnými reformami. Myslím si, že jednou z najväčších zmien musí byť prietrž beztrestnosti."
Kanada prisľúbila pridať sa ku stíhaniu vinníkov výbuchu, ak na libanonskej strane naozaj panuje záujem dostať sa k jadru veci a viesť transparentné vyšetrovanie, uvádza Reuters.
A na vyšetrovanie je toho viac. Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW) v stredu uviedla, že libanonské bezpečnostné zložky použili pri nedávnych zásahoch proti demonštrantom neprimeranú silu vrátane ostrej munície. Vyzvala k dôslednému preskúmaniu všetkých týchto násilností.
Život v Karantine sa zastavil
Pre Hodu al-Halabi je stále zložité sa sústrediť na bežné činnosti. Navonok vtipkuje s mužmi opravujúcimi steny jej domova a s dobrovoľníkmi, ktorí jej nosia jedlo, jej myšlienky sa však stále točia okolo explózie, tú nemôže vymazať z pamäti.
Pritom to začalo tak nevinne: Hoda si myslela, že je svedkom oslavy s ohňostrojom. Že ide o niečo iné si uvedomila až vo chvíli, keď začula silné burácanie. Tlaková vlna zmietla matku štyroch detí na zem.
Jednou z najpostihnutejších oblastí po výbuchu je Karantina, kde žena so svojím manželom a deťmi býva. Jej muž Bašír tu pracuje ako strážca budov, ide o štvrť priľahlú k prístavu.
Bez neho by Karantina nikdy nedostala ani svoje meno, to totiž znamená "karanténa". Počas 19. storočia sem miestne úrady umiestňovali námorníkov, ktorí priplávali do Bejrútu s nejakou infekčnou chorobou. Išlo však aj o miesto, kde sa dalo vďaka neustále prichádzajúcim lodiam výhodne zohnať jedlo či trebárs lieky.
Bejrút je do dnešných dní závislý takmer výhradne na svojom prístave, ktorý bol augustovou explóziou značne paralyzovaný. Mnoho obyvateľov Karantiny je tak chudobných, že požičať si peniaze na opravu zničeného domu je pre nich len ťažko predstaviteľné, rovnako tak si však nemôžu dovoliť odísť preč.
"Čo by ste robili vy, keby ste boli na mojom mieste?" Pýta sa al-Halabi. Keď po tlakovej vlne opäť nadobudla vedomie, bola pokrytá krvou a okolo nej sa na podlahe váľali knihy, ktoré bežne študuje po nociach, aby si dokončila svoje magisterské vzdelanie.
Šesťčlenná rodina odoslala svoje štyri deti k príbuzným do juholibanonského mesta Sidon. Uvoľnilo sa tak miesto k najnutnejším opravám popraskaných múrov.
"Cenu za nešťastie zaplatili chudobní"
Susedku Hody Rash Nasreddineovú porezalo pri výbuchu vysklené okno, teraz sa jej rany zapálili infekciou. "Zašla by som si do nemocnice, ale nemám na to čas. Musím sa starať o deti a opravovať náš byt," hovorí reportérom The Washington Post. "Rozhliadnite sa tu, u nás to vyzerá ako na smetisku," dodáva jej manžel Ali.
Počas výbuchu, ktorý sa udial 4. augustový deň, bola poškodená aj lokálna mešita. Miestni ju však aj naďalej využívajú. "Cenu za toto nešťastie zaplatili chudobní," hrmí zlovestne do priestoru poslucháčov miestny imám.
Pri odchode veriacich sa mikrofónu chopia dobrovoľníci z charity. "Opravíme vaše ulice tak, že to tu nespoznáte," sľubuje davu podľa WP jeden z nich, hladko oholený a upravený muž.
"Viete, koľko ľudí sem už prišlo a sľubovalo tú istú vec?" Pýta sa rečnícky miestny taxikár Moussa Baddah. "Uverím, až to uvidím na vlastné oči," dodáva.